Záchytka je po Kivaderovi druhou knihou VÍŤA STAVIARSKEHO, a aj  jeho druhou finálovou účasťou v Anasoft litere. „Kivader sa mi tvoril ľahko  –  vznikal v mysli, Záchytka zasa pod dojmom prežitého, je pravdivejšia. No, bohvie, čo je pravdivejšie, veci zažité, či fakty, alebo hra našej fantázie.“

Na úvod nie veľmi originálna otázka: Prečo ste začali publikovať až  ako štyridsaťsedemročný?
„Ale veď boli i takí, čo začali ešte neskôr, napríklad Hrabal. Publikovať som začal časopisecky v roku 1987. Poviedky. Na ich základe ma vzali na FAMU, čo ma nasmerovalo k filmu. V 90. rokoch som napísal zbierku absurdných grotesiek, ktorá knižne nevyšla. Potom som s písaním literatúry prestal. Živil som rodinu. Keď deti vyrástli, k písaniu som sa vrátil.“