zverejnené: 29.06.2010
Exil je pre mňa dodnes vzrušujúci
Po Jaroslave Blažkovej je DUŠAN ŠIMKO druhým exilovým autorom, ktorý sa dostal do finále Anasoft litery. Napriek tomuto úspechu si myslí, že s výnimkou rodných Košíc ho intenzívnejšie vnímajú v Prahe než na Slovensku.
Po odchode do emigrácie ste publikovali slovenské texty a aj
knihu Maratón Juana Zabalu v exilových vydavateľstvách. Nelákalo vás
radšej písať v nemčine a stať sa nemeckým autorom na oveľa väčšom
literárnom trhu?
„Publikovať som začal najprv v nemčine.
Moje recenzie, eseje a literárne reportáže vychádzali od roku 1975 vo
viacerých denníkoch a týždenníkoch, napríklad Die Weltwoche či Schweizer
Monatshefte. Rozhodnutie písať po slovensky bolo azda iracionálne, ale
dnes som rád, že od roku 1984, keď vyšli moje poviedky Maratón Juana
Zabalu v londýnskom exilovom vydavateľstve Rozmluvy, píšem beletristiku
výlučne v rodnom jazyku. Pritom rád pripomeniem, že vlastne mojím
materinským jazykom je srbčina. Takže som vlastne autor dvojdomý, čo
nie je nič zvláštne v Európe. Spomeniem len Nabokova s jeho ruskými a
americkými prózami."
Pokračovanie v denníku SME
 |