Soltész, Arpád – Zlodej

 

(zatiaľ) v desiatke 2022

(2021)
 
Anotácia vydavateľa:
 

Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny, ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu. Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť. Mafiánom, tunelárom a všakovakým gaunerom sa váľajú len tak pohodené po zásuvkách. A okradnúť zlodeja môže byť zločin, ale určite to nie je hriech.

Liborovu závratnú kariéru odštartuje nová známosť z väzenia, ale formujú ju aj staré priateľstvá zo školských lavíc. Divoké deväťdesiatky sú len šum v pozadí jeho úspechu. Turbulentný proces transformácie z totality na vyspelú kleptokraciu je ako vlak, ktorého kolesá zomelú spoločnosť na fašírku, no Libor sa ním vezie do vysnívaného cieľa prvou triedou. Vyjsť so spolucestujúcimi nie je vždy jednoduché a stanica, v ktorej napokon Libor vystúpi, nemusí byť nutne miestom, ktoré si predstavoval.

Zlodej sa odohráva v rovnakom vesmíre ako Soltészove romány Mäso a Hnev, ale ukazuje ho z pohľadu jedinej postavy. Novinár Pali Schlesinger sa v ňom mihne iba ako pohŕdavá poznámka pod čiarou, na sympaticky drsného policajta Mikiho Mika sa díva očami jeho obete a privatizéra Aďa Šípoša poľudští uhol, z ktorého ho vidia priatelia z detstva. Len mafiáni zostávajú stále rovnako násilnícki a tupí.

Porotca Gábor Csanda sa v Rádiu DEVÍN na vyhlásení desiatky Anasoft litera 2022 o knihe vyjadril:

„Táto kniha je vzhľadom, prebalom aj obalom veľmi pekná aj ilustratívna a vystihuje jej dej. Je to opäť kniha, ktorá je viac než beletrizovaná literatúra faktu. Je to také svojvoľné, svojbytné dielo. Príbeh, ktorý sa dobre číta a dej, ktorý vtiahne do seba čitateľa a už ho potom nepustí. Ja o tom nepochobyjujem, lebo je to zaručené, že ten, kto sa začíta do tejto knihy, nepustí ju z rúk. Autorove predošlé knihy som, bohužiaľ, nečítal, len jeho žurnalistickú tvorbu, ale teraz si ich postupne zadovážim. Naposledy, krátko pred pandémiou, som videl v kine skvelý film Sviňa, ktorého námetom bola Soltészova kniha, takže Zlodej ma až tak veľmi neprekvapil, len som sa musel vrátiť do doby 90-tych rokov, do čias tej divokej privatizácie, kleptokracie, mafie a vôbec, nebudem to tu rozvádzať. Netvrdím, že takýto duchovný návrat pôsobí blažene, na mňa aspoň nepôsobil, ale čítanie je to skvelé a oslobudzujúce.“