Anasoft litera

Cena za pôvodnú slovenskú prózu

zverejnené: 29.06.2011

ČÍTAME KNIHY NA SME.SK

Každý týždeň vám vám denník SME ponúkne ukážku z finálovej knihy Anasoft litera 2011.


KNIHA: Pavel Vilikovský - Pes na ceste

1

 

Tak hrá Jimmy Smith na hammond organe: dlhé tiché bublanie, a odrazu prenikavý výkrik. Otvoria sa stavidlá, valí sa jedno zvriesknutie za druhým. Divé kliatby, ako keď sa udrieme po prste kladivom. A znova tiché vrenie pod pokrievkou, ale už sa nedáme oklamať. Po celý čas napäto čakáme na ďalšie vykypenie, aj keď už možno žiadne nebude. Je to hudba. So zúrením si spájame čosi prudké, fyzické: zášklby tela, mávanie rúk. Tu sú len jemné pohyby prstov. Prstoklady. Zachovávajú sa všetky kánony, zákonitosti rytmu, harmónie. Zúrivosť, ale potláčaná. Možno práve pre tú ľahkosť, tú eleganciu, s akou vie zúriť, považujú niektorí hudobní kritici hammond organ za nástroj, ktorý zvádza k lacným efektom. Aby sa muzikanti predvádzali. Ale čo frflanie unikajúceho vzduchu pri hre na saxofóne, čo bezslovné odfrknutia v speve El- mora Jamesa, akoby nevládal včas zaraziť tón v hrdle? A čo stony tenistiek pri údere? Pretlak, pretlak.

 

 

 

 

KNIHA: Dušan Dušek - Holá veta o láske

 

-DAŽĎOVÁ VODA-

Prileteli vetristé dni. Timo sypal sýkorkaÅLm. Vždy ráno im roztĺkal orechy. V súmrakoch sa opakovane jagala spodná vrstva mračien, akoby na celom obzore svietil prsteň zo žltého svetla, nad ním sa klenula čiapka prichádzajúcej noci. Spolu s dňom zmizli aj orechy; po vyzobaných jadrách ostávali na balkóne iba škrupiny, špicaté až ostré, prekutané v kvetináči begónií, ktoré nevedeli prežiť zimu.

Do jednej hrste sa mu zmestilo sedem orechov, druhou pridal ďalšie dva, spolu deväť, vždy rovnaká kôpka, no
zakaždým iný počet stravníkov. Onedlho sa k sýkorkám pridávali vrabce, kŕdlik kriku, najprv pristál jeden,
možno prieskumník, potom dofrčali ostatné, hnedé a čulé, živo strakaté – a hltavo hladné. Sýkorky po sebe
sekali ostrými špicami zobákov. Nohy mali tenké ako zápalky. To aj vrabce.

Z chodby do predsiene bytu vkĺzla Alica.

Smiala sa: „Vyfúkalo mi to z hlavy všetky starosti, taký vietor, ledva som prišla.“ A dodala: „Chcel mi rozopnúť
kabát.“




 

KNIHA: Peter Krištúfek - Blíženci a protinožci

 

Blíženci a protinožci
1. časť

Vôbec nie je absurdné
hovoriť o čiernote mlieka,
keď človek cíti, že biela
sa stáva bielou
až po zapudení tmy.
(Gaston Bachelard)
 
Adriánov denník
15. august 1998

Je tuším už noc alebo čo. Čítam si zápisky z tých niekoľkých predošlých dní.

 

 

 

 

KNIHA: Lukáš Luk - Príbehy Považského Sokolca

 

11
Je potešiteľné, že v dnešnej dobe, preferujúcej hrabivosť a honbu za zmyslovými pôžitkami, existujú ušľachtilí jedinci, ktorí sa vzopreli masovej spotrebnej kultúre a svoje potešenie nachádzajú v oblasti menšinových žánrov hudby, výtvarného umenia, krásnej literatúry, či humánnych vied. Sú to ľudia, ktorí vám pomôžu nadýchnuť sa a uvedomiť si, že život má tisíc rôznych farieb a nemusia to byť práve farby na bilboarde propagujúcom horúcu novinku zo sveta spotrebnej elektroniky.

Jedným z takýchto osvietencov je aj Róbert Kutaj, absolvent troch semestrov archeológie na rovnomennej katedre Filozofi ckej fakulty. Tento tichý a nenápadný mladý muž má veľmi zvláštneho koníčka. Zbiera monografi e obcí regiónu Stredného Považia. Jeho obdivuhodná zbierka obsahuje takmer sto titulov hrubých i tenkých knižočiek vydaných pri príležitosti prvej písomnej zmienky tej–ktorej obce.

 

 

 

KNIHA: Jaroslav Rumpli - Kruhy v obilí

 

63

S nikým som nebol radšej ako s Lindou a Lujzou. Ani sám so sebou vrátane spánku som asi netrávil viacej času. Ale boli chvíle, keď som si od nich i od seba potreboval oddýchnuť. Vyzliecť sa z každodennej kože, vyvetrať ju, zbaviť plesne. Vtedy mi najlepšie padlo ísť s Emilom na skúšku alebo do krčmy. Respektíve na skúšku a potom do krčmy. S oboma pygopagusmi som sa cítil dobre, aj keď s každým z nich inak. Kým s dvojičkami som musel byť aktívny aj pri ich presilovke, s kapelou som mohol úplne vypnúť. Stačilo počúvať. Napriek tomu, že z reproduktorov v skúšobni neliezlo nič vábne, naučil som sa vychutnávať si to. Bola to obdoba surového mletého mäsa, nič pre vegetariánov. Odmenou za moju výdrž potom bolo to, čo sa dialo pri pive.


KNIHA: Ivana Dobrakovová - Bellevue

 

Ústav Bellevue sa rozkladal na kopci nad mestom, vošli sme hlavnou bránou a prechádzali cez akýsi park, stromy, kríky, kvety, ktoré by som nevedela ani pomenovať, naľavo bambusový hájik plus obligátne oleandre. Zaparkovali sme pred sivou trojpodlažnou budovou, Arabky ma nasmerovali do miestnosti hneď za vrátnicou a viac sa o mňa nestarali, odišli po chodbe niekam do útrob ústavu.

Chvíľu som postávala pred dverami, zbierala odvahu, a keď som sa napokon odhodlala vojsť, zamrzla som hneď na prahu, hádam pätnásť ľudí pokope a všetky oči v okamihu upreté na mňa. Celá nesvoja som povedala, že som Blanka zo Slovenska, že som práve pricestovala a... bezradne som sa zasekla, nevedela som, čo dodať.

 

 

KNIHA: Peter Macsovszky - Mykať kostlivcami

 

1: Pre niekoho

 

predstavuje bezpečie krčma ako táto, ani veľmi špinavá, ani úhľadná, iba taká, v akej si pocestný dlho neposedí. Otlčené, vŕzgavé stoličky, popraskané drevené obloženie, hrací automat. Pre niekoho predstavuje bezpečie výčapný pult, tlmená vrava, lacná hudba, svetaznalé pohľady brunátnych tvárí. Pre niekoho zas žena, ochotná počúvať zacyklené bolestínske výlevy, ranné i večerné. Počúvať, opatrovať ich, pestovať a ochraňovať. Fantázie o domnelých krivdách a hrozbách. Pre Šimona Blefa, ktorého dnes neprenasleduje žiadna úzkosť, takže sa nedomáha žiadnej starostlivosti, bezpečie predstavuje táto amsterdamská krčma, ani špinavá, ani úhľadná, skrčená na rohu Gravenstraaatu a Nieuwe Zijdsvoorburgwalu. Odtiaľto sa Šimon Blef díva na svet, pozoruje chodcov, ako si požičiavajú a kradnú gestá, každý jedinečným a zároveň opotrebovaným spôsobom. Ešte pred necelou polhodinou sa predieral davmi valiacimi sa z perónov Centraal Station a zvažoval, či pôjde doľava a nájde si v uličkách Red Light Districtu dajakú tichú putiku, alebo sa radšej vydá doprava a ako vždy zakotví v tejto nepríťažlivej nalievárni, ktorá v podstate slúži ako vstupná miestnosť do hotela na poschodí a do reštaurácie.

 

 

 

KNIHA: Monika Kompaníková - Piata loď

 

LODE V MOJICH SNOCH sa plavia často. Drevené lodičky vyzerajú ako objekty z animovanej rozprávky,
v ktorej sa môže stať čokoľvek. Sú kostrbaté, stlčené z hrubo otesaných dosák. Škáry medzi rebrami majú vymazané tmelom a všetky nerovnosti zakrýva vrstva kobaltovej modrej alebo bieloby. Pôsobia krehko a nestabilne, no prívetivo. Niekedy je ich súčasťou kabínka, v ktorej sa možno schovať, niekedy sú to len prázdne škrupinky bez vesiel a lán. Kolíšu sa na hladine, v stojatej vode bez prúdu, v bezvetrí. Keď sa prebudím, som mokrá a unavená, bolia ma ruky. Vlasy mám zlepené. Prebudím sa sklamaná a neuspokojená, s pocitom, že som vyplytvala veľa energie, ale nič som nedosiahla, ani dno, ani prístav. Spodné prúdy ma nezachytili a vietor sa krúti uväznený v nejakej kotline, ďaleko od vody.

 

 

KNIHA: Zuzana Mojžišová - Bon Voyage

 

Po dlhom veľkom suchu sa konečne spustil dážď. Stromy na záhrade sa prehýbali pod prudkým lejakom.
„Pozli, sa kývajú, sa tešia, že sa polievajú,“ vravela Dcéra.
Robili si barbekjú na Pajštúne, pozerali do rokliny, či tam neuvidia toho zbojníka, čo podľa legendy, keď ho lapali, chcel preskočiť hrad, zrútil sa dole, ale keď ho hľadali, nenašli ho, ani mŕtveho, ani živého.
Boli sa pozrieť na krížovú cestu v Marianke.
„Prosím, pomôž mi každý deň s polievaním toho kaktusu, čo mám od narodenín,“ modlí sa Prvorodený.
„Nemusíš každý deň. Však by zhnil.“
„Ježiško?“
„Kaktus.“
Šli motoráčikom, plavili sa v katamaráne, Dcéra baletnica v sukničke, Hetrik robil:
„Tŕŕŕŕŕ...“
Úrazy. Večné pochôdzky na chirurgickú pohotovosť. Hetrik drbol na hlavu, Hetrik si rozrazil čelo, Hetrikovi opuchlo koleno. Zdravotnícky personál sa jej pýtal:
„Pani, už zase?“
Kúpali sa v jazerách a užívali si slnko.
„Také mi je teplo, až mám z toho teplomriavky.

pošli na vybrali.sme.sk