Anasoft litera

Cena za pôvodnú slovenskú prózu

zverejnené: 17.04.2017

Dunaj na Vltave 5


Literárne informačné centrum, združenie Mosty - Gesharim a Anasoft litera organizujú v rámci medzinárodného knižného veľtrhu a literárneho festivalu Svet knihy Praha 2017 literárnu súťaž o najlepší preklad. Uzávierka súťaže je už 30. 4. 2017.

Došlé príspevky vyhodnotí odborná porota. Prví traja autori prekladov budú pozvaní na slávnostné vyhlásenie výsledkov súťaže, ktoré sa uskutoční v Literárnom sále v nedeľu 14. 5. 2017 o 13:00 na Medzinárodnom knižnom veľtrhu a literárnom festivale Svet knihy Praha 2017 (11. - 14. mája 2017).

Práce posielajte elektronicky na e-mail: soutez@svetknihy.cz. Nezabudnite do každého príspevku uviesťvaše meno, e-mail a telefón. V prípade úspechu vás budeme kontaktovať. Autori zaslaním príspevku súhlasia s jeho uverejnením v rámci propagácie veľtrhu Svet knihy Praha.

 

Ceny do súťaže:

1. cena: predĺžený víkend pre 2 osoby (termín podľa dohody) v štýlovom penzióne Vesna vo Vysokých Tatrách, www.penzionvesna.sk, v hodnote 6.000, - KČ
2. cena: knihy, spoločenské hry a vstupenky do divadla v hodnote 4.000, - KČ
3. cena: knihy v hodnote 2.000, - KČ
Koordinátorka súťaže je Jana Chalupová, Svet knihy, s.r.o.

 

Text na preklad: Peter Balko Vtedy v Lošonci. Via Lošonc / Úryvok z kapitoly Favágó
Kniha získala Cenu čitateľov Anasoft litera za rok 2015.

Príspevky, ktoré nezodpovedajú zadaniu, budú vylúčené.

 

 

Peter Balko Vtedy v Lošonci. Via Lošonc

Úryvok z kapitoly Favágó (strany 154 - 157)

 

(...) Vojna sa skončila, mesto i ľudia sa spamätávali z maďarskej lobotomie a učili sa odznova chodiť, rozprávať i myslieť. Z Parného mlyna, ktorý kedysi zásobo-val pšenicou celé Slovensko., stúpal dym ešte niekoľko dlhých mesiacov. Starký sa s otcom presťahoval naspäť do Lošonca, kde sa život pomaly vracal do starých koľají i puklín. Starký nezabudol na svoju prísahu a do niekoľkých rokov to dotiahol z dorasteneckého tímu až medzi starých a skúsených matadorov, ktorí hrali i chľastali prvú ligu, vypľúvali žuvací tabak, vlasy si začesávali dozadu a odhalené hrude pri tréningoch mali vypra-cované, chlpaté a spotené. V Lošonci ich všetky ženy milovali ako padlých kráľov a púšťali do svojich spální, keď manželia odišli na nočnú.

Starký hrával v obrane, bol rýchly, vysoký a spoľahlivý. Mal v sebe nefutbalovú pokoru a keď to bolo potrebné, bol ostrý ako nedeľný guláš. Po tom, čo v zá-pase proti obávanej Hajnáčke zlomil nohy obom hrotovým útočníkom a následne ich vlastnoručne ošetril, prijali ho starí matadori medzi seba a publikum z neho spravilo svojho miláčika. Odvtedy ho nikto nenazval inak ako Favágó.

Starký dodnes so zatajeným dychom spomína na pamätné derby medzi Lošoncom a Opátovou, kde hrával v útoku jeho starší brat Laco. Zápas mal definitívne roz¬hodnúť o futbalovom monarchovi južnej zeme. Hľadisko bolo preplnené, medzi divákmi kolovali pagáče, fľaše domácej i elektrizujúce vzrušenie a za futbalového chuligána bol považovaný každý, kto si neobliekol bielu košeľu.

Tesne pred koncom zápasu nacentroval Bála Tarr, najrýchlejšie opatovské krídlo a jediný celiatik na ihrisku, pred lošonckú bránu a za loptou vyštartovali obaja bratia Krajčiovci. Brankár neváhal a vletel medzi nich s lakťami ostrejšími než bradavky mladej cigánky. Starkému zlomil nos a vybil tri predné zuby, Lacovi rozdrvil sánku. Ani jeden z nich zápas nedohral.

Lošonc zvíťazil nad Opátovou 2:1.

Keď sa súboj skončil a hráčov, tackajúcich sa do šatne, obstúpili zástupy novinárov a roztúžených vdov, tiché dievča s dlhými gaštanovými vlasmi vbehlo na ihrisko a pozbieralo všetky starkého zuby. Vtedy ešte nikto nemohol tušiť, že to bol počiatok najväčšej lošonckej lásky všetkých čias.

Pár dní po pamätnom derby sa konala vo vychýrenej kaviarni Szusz veľká tancovačka. Na ulici predávali grilovanú kukuricu, pred bránami podniku sa črtal dlhočizný rad vyobliekaných občanov a v sále, ktorú vypĺňali vysoké okná a stropy s ornamentálnymi fasádami, rozpaľoval lýtka i rázporky vychýrený cigánsky primáš Dany Rudy. Architekt Ottó Jabak vdýchol miestu secesný život i tajné katakomby vedúce do komnát, v ktorých sa zabávali ťažkí páni s ľahkými dámami. Po zábradliach točitých scho¬dísk sa spúšťali obnažené divy, chlapi sa hompáľali na krištáľových lustroch a riečky rozliatej pijatiky sa spájali do rozbúreného oceánu južanskej zhýralosti. Na tancovačke nechýbal ani starký. Aj so zlomeným nosom a bez predných zubov bol najkrajším chlapom na parkete.

Keď sa pri bare strhla potýčka, bol prvý, kto zakročil. O pár sekúnd už stál na promenáde oproti vychrtlému chlapíkovi s krivou hubou a zaťatými päsťami, obklope¬ný skandujúcimi opilcami. Ani si nepotreboval rozopnúť manžety, ani vyhrnúť rukávy čerstvo opratej košele a ani zložiť krátku kravatu s Malevičovým motívom, aby chlapíka uzemnil tvrdým pravým hákom. Potom si zapálil Spartu bez filtra ako lošoncký James Dean a odpadlíka odniesol na ramene do nemocnice. O pár dní vyšiel v lošonckom periodiku Timravin hrtan článok o tom, ako miestny futbalista zložil jedinou ranou boxera Kornela „Talpu“ Szabóa salgótarjánskeho šampióna v ľahkej váhe.

Keď sa starký vrátil na tancovačku, našiel tam vyše dvesto pripitých chlapov a jediné dievča. Všetky ostatné boli preč, po večierke a pod ochrannými krídlami svojich otcov, starších bratov či násilníckych manželov. Mladá žena v dlhých bielych šatách k nemu nesmelo podišla a podala mu zakrvavenú vreckovku, v ktorej našiel svoje vybité zuby. Mala pekné meno, ktoré Drevorubač nikdy predtým nepočul.

Moja starká, Liana Krajčiová, rodená Skuhrová, má dnes sedemdesiatšesť rokov.

Môj starký, Jano Krajči, má dnes osemdesiatjeden rokov.

pošli na vybrali.sme.sk