Anasoft litera

Cena za pôvodnú slovenskú prózu

zverejnené: 21.07.2016

Peter Šulej: Vždy som mal rád prekrývanie poézie a prózy

„Beriem to aj ako satisfakciu za všetko, čo som počas štvrťstoročného pôsobenia na literárnej scéne vykonal,“ hovorí na margo svojej finálovej účasti v cene Anasoft litera PETER ŠULEJ. Do desiatky autorov, z ktorých v septembri vzíde tohtoročný laureát, postúpil s románom Spolu (Marenčin PT).

 

„Trochu porno, trochu romantika, trochu dráma, prvá svetová vojna, trochu história a hlavne všetko spolu,“ píše sa na zadnej strane obálky. Kniha nemá predslov či doslov. Bol to autorský zámer alebo vydavateľské želanie sa takto „bez varovania“ pustiť do čitateľa? Predsa len kniha má netradičnú formu, je tam mnoho intertextuálnych presahov.

Názory na uverejňovanie anotácií, predslovov či doslovov sa rôznia. Vydavateľ mi do toho príliš nezasahoval, vychádzal som len z jeho predstavy, aby bolo na obálke pár slov o autorovi a niečo o knižke. Oslovil som teda Michala Habaja, ktorý sa rozhodol román priblížiť spomínaným bonmotom.

 

Znamená pre vás názov Spolu skôr permanentnú nerozlučnosť milostnej trojice alebo ho myslíte ako pointu?

Román sa dá čítať vo viacerých rovinách, ale jeho základom sú vzťahy. Slovko spolu evokuje akúsi romantickú predstavu večnej lásky, čiže ide od začiatku o to, aby hlavní hrdinovia boli spolu. Samozrejme, keďže nejde o klasickú dvojicu, je tam aj istá irónia.

 

Pohľad do vašej básnickej i prozaickej bibliografie napovedá, že sú vám blízke jednoslovné názvy.

Áno, mám ich rád, no nejde o nemenné pravidlo. Pri románovej trilógii síce platí, po tituloch História a Spolu bude nasledovať záverečná časť nazvaná Fytopaleontológia, no pri ďalších románoch sa všetko možno zmení. Podobne ako pri mojich básnických trilógiách, kde prvá mala jednoslovné názvy, no pri druhej som už zvolil dlhšie. Koniec-koncov až tak na tom nezáleží.

 

Trilógie sú zjavne vaším obľúbeným variantom. Plánujete ich vopred alebo vás počas písania „prinúti“ text k ďalším dielom?

Pri básnických zbierkach to tak proste vyšlo. Prvá trilógia je z deväťdesiatych rokov, je experimentálnejšia, jej jednotlivé časti majú viacero styčných bodov. Nakoniec, všetky tri knihy vyšli pomerne v rýchlom slede, kým ďalšia, „modrá“ trilógia, je už natiahnutejšia. Ale ani v jednom prípade som pôvodne nepredpokladal, že to budú trilógie. Naopak, pri románovej trilógii som si plán rozvrhol vopred, už pri Histórii som vedel, o čom bude druhá časť, aj že sa bude volať Spolu. A to isté platí aj o chystanom treťom diele, takže pri týchto románoch išlo o jasný zámer.

 

Kniha má tri dejové línie. Kým životné príbehy hlavného hrdinu Daniela a jeho okolia sú vlastne príbehmi ľudí vašej generácie, kde ste čerpali inšpiráciu na písanie postavy starého otca, ktorého osud je spojený s časovým obdobím výrazne odlišným?

Vždy vychádzam z nejakých reálií, či už sú to autobiografické prvky, alebo útržky príbehov, ktoré zažili moji kamaráti, známi či ľudia z okolia. Príbeh starého otca je postavený na zážitkoch môjho starého otca, ktorý naozaj bojoval v prvej svetovej vojne, bol v zajatí a domov sa vrátil po zhruba desiatich rokoch. K tomu som nakomponoval príbeh známeho slovenského architekta Ladislava Hudeca, ktorý ušiel z ruského zajatia na Sibíri do Číny a usadil sa v Šanghaji. Samozrejme, potom som už celok dofabuloval aj s dobrodružnou cestou naprieč celou Áziou domov. Tam už som čerpal skôr z prečítaných vecí, vychádzal som zo snov mnohých cestovateľov, túžiacich prejsť celú Áziu. Pravda, u nich bol smer opačný, zo západu na východ.

 

Aký je váš vzťah k postave protagonistu Daniela? Považujete ho za programovo bezuzdného pôžitkára či za tápajúceho muža, pre ktorého predstavujú vzťahy so ženami len reakciu na životnú frustráciu a hľadanie receptu na šťastie?

Daniel určite nie je negatívna postava, nejaký slaboch. Naopak, je to reálny človek, produkt našej doby, ktorý sa zmieta medzi rôznymi tlakmi, či už profesijnými, alebo milostnými. Úmyselne som pritom vynechal nejaké finančné tlaky a radšej som z neho spravil „rentiéra“, aby som sa vyhol nejakej prvoplánovej politicko-spoločenskej kritike a polopatistickým vysvetľovaniam dnešnej reality.

 

Jednotlivé línie románu majú výrazne odlišnú formu...

Línie sa preplietajú a niektoré doslova aj splývajú. Bola to výzva, ako vytvoriť fúziu udalostí, ktoré sa odohrali pred osemdesiatimi alebo sto rokmi, so súčasnosťou, nedajbože s nejakými erotickými scénami. Robil som to cez snové pasáže alebo pobožnosť starej mamy, ktorá tomu dáva akýsi nádych magického realizmu. Na druhej strane som sa snažil v knihe použiť netradičnejšie formálne prvky, na charakteristiku postáv som nezvolil triviálne opisy, ale ich pracovné výstupy – recenzie a kritiky hudobných, literárnych alebo výtvarných diel. Zaradil som tam aj zoznamy platní a kapiel – samozrejme, že ide o hudbu, ktorá ma zaujíma a ktorá charakterizuje nielen Daniela, ale celú generáciu, je to v širšom ponímaní alternatívna hudba, ktorá sa v niektorých prípadoch stala už mainstreamom. Ale je tam aj divadelná hra, recepty či manuál k magnetofónu, a potom monológy hlavných protagonistiek, ktoré ich charakterizujú asi najviac.

 

 

Celý rozhovor si môžete prečítať v Denníku N
Alexander Balogh, 19. júla 2016 
autor foto: Juraj Starovecký

 

 

.

pošli na vybrali.sme.sk