Anasoft litera

Cena za pôvodnú slovenskú prózu

zverejnené: 17.10.2011

Pre koho sú najlepšie knihy

 

Rado Ondřejíček sa pýta v denníku SME: „Pre koho sú najlepšie knihy?“ Naráža tým na titul článku, v ktorom čitatelia mohli zahlasovať za víťaza Ceny čitateľov denníka SME. Pri trochu dôslednejšom prieskume by pán Ondřejíček dospel k inému výsledku – a nemám na mysli len čísla.


 

Stručný sprievodca rýchlou zmenou


Predstavovanie novej desiatky finalistov je každý rok rovnaký. Médiá oznámia mená spisovateľov a počet kníh, ktoré porota hodnotila. Anasoft litera je literárna cena, ktorá automaticky nominuje všetky prozaické knihy, ktoré vyšli v predchádzajúcom roku. Počet týchto kníh sa za šesť rokov zdvojnásobil. V prípade, že redaktori zaregistrujú túto zmenu, stručne zhodnotia pozitívny trend a pochvália Anasoft literu za to, že tento pozitívny vývoj podnietila. Pravda je však taká, že Anasoft litera s ním nemá až tak veľa spoločné. Zmena sa dala zaregistrovať už v roku 2008. Na zvýšenom počte kníh sa odrazil boom vydavateľstva Motýľ. V tom roku sa objavila na našom zozname aj kniha Evity Urbaníkovej, ktorá v spolupráci s rastúcim internetovým kníhkupectvom Martinus vybudovala svoje úspešné vydavateľstvo. V tom istom roku sme však zhodou okolností zaznamenali aj problémy dovtedy najväčšieho vydavateľstva pôvodnej literatúry KK Bagala. Knihy viacerých kmeňových autorov tohto vydavateľstva ostali v šuflíkoch a o rok neskôr vyšli v iných vydavateľských domoch a domčekoch. Porota v tom roku napriek očividnému nárastu vydaných titulov nevedela nájsť ani desať kníh, ktoré by vedľa seba mohli rovnocenne stáť vo finálovej desiatke. Urobili sme výnimku  a desiatku uzavreli pri čísle sedem. Na Slovensku sa otvárali nové obchodné centrá a v nich nové veľkokapacitné kníhkupectvá Panta Rhei s jasnou obchodnou stratégiou; viditeľné miesta v týchto kníhkupectvách sú platené ako každý iný reklamný priestor. Je to úplne legitímne, má to však svoje dôsledky.

 

Modelový  Marenčin


Pred napísaním tohto článku som si urobila menší prieskum medzi vydavateľmi, s ktorými sme počas šiestich rokov literárnej ceny Anasoft litera prišli do kontaktu. Je ich šestnásť. Ako modelový príklad by som použila vydavateľstvo Marenčin PT. V portfóliu toho vydavateľstva sa nachádzajú traja autori, ktorí boli v uplynulých rokoch spájaní s literárnou cenou Anasoft litera: Ivana Dobrakovová, Peter Krištúfek a prvý laureát literárnej ceny Anasoft litera – a samozrejme mnohých iných cien – Pavel Vilikovský. Albert Marenčin je tiež vydavateľ najznámejšieho spisovateľa mladej generácie Michala Hvoreckého a vďaka Marenčinovi sme objavili diela Jána Roznera. Každý si iste pamätá, že román Sedem dní do pohrebu bol na Slovensku v roku 2009 skutočnou literárnou udalosťou a úspech majú aj jeho ďalšie dve knihy. Albert Marenčin však vydal aj „trilógiu o mafii“, teda knihy Boss všetkých bossov, Mafia na Slovensku a Mafia v Bratislave. Knihy vydavateľstva Marenčin PT nájdete v Artfore, na prestížnych miestach kníhkupectiev Panta Rhei a dokonca aj hypermarketoch. A čísla? Pavel Vilikovský: Silberputzen – 1 200 ks, Peter Krištúfek: Šepkár – 2 000 ks, Ivana Dobrakovová: Prvá smrť v rodine – 1 100 ks, Peter Krištúfek: Blíženci a protinožci – 700 ks, Ivana Dobrakovová: Bellevue – 800 ks. Z poslednej knihy Michala Hvoreckého sa zatiaľ predalo približne 4 000 ks, tri knihy Jána Roznera sa zatiaľ predali v počte spolu 6 000 ks a z ďalších úspešných titulov vydavateľstva Marenčin PT,  trilógie o mafii, bolo predaných 97 000 kusov.  

 

Čitatelia hlasujú za to, čo čítali


Ak by vydavateľstvo Kalligram, či Slovart poskytovalo informácie o predajnosti kníh, dozvedeli by sme sa, že možno najpredávanejšia kniha v histórii literárnej ceny Anasoft litera bola kniha Pavla Rankova Stalo sa prvého septembra. Konkurovali by mu kniha Veroniky Šikulovej Domček jedným ťahom, či kniha Pavla Vilikovského Pes na ceste. Obraz o ich predajnosti si môžeme urobiť odhadom z informácií, ktoré máme od autorov, kníhkupectiev a z informácií o počte dotlačí. Pán Ondřejíček uvádza, že žiadna z kníh, ktorá sa ocitla vo finále Anasoft litera, neprekročila náklad 2 000 kusov, pričom by sa pokojne mohli predať aj v náklade 6 000 – 8 000 kusov, ktorý považuje za slušný. Nie je náhoda, že poslední traja zmienení autori tento náklad 6 000 ks dosahujú alebo sa k nemu blížia. Títo autori patria zhodou okolností medzi tých, ktorí získali v posledných troch rokoch najviac hlasov v čitateľskom hlasovaní denníka SME o „najlepšiu“ knihu.

 

Ako vlastne narábať s číslami predajnosti?


Je veľmi pravdepodobné, že k podobným výsledkom ako denník SME by sme dospeli, ak by sme urobili rebríček predajnosti v kníhkupectve Artforum. Čísla predajnosti by zneli možno lepšie ako fakt, že za víťaznú cenu hlasovalo 120 čitateľov, napriek tomu sa rebríčkom predajnosti vyhýbame a prenechávame na tieto aktivity miesto iným. Okrem toho, rebríčky predajnosti majú význam pri mainstreamových tituloch, ktoré sa predávajú inak ako knihy, ktoré idú po náročnejších čitateľoch. Predajnosť mainstreamového titulu sa dá odhadnúť v priebehu jedného roka, po roku si už trh pýta „novinky“. Knihy, ktoré sa ocitnú na shortlistoch jednotlivých ročníkov, sa predávajú v dlhšom časovom horizonte. Pri týchto knihách je väčšia pravdepodobnosť, že sa znovu objavia v reedíciách (čo nie je dotlač), či súborných dielach. K tomu by som pripočítala preklady do cudzích jazykov. Pre ilustráciu, z knihy Pavla Rankova sa pripravuje nová dotlač po troch rokoch od vydania knihy. Sú to všetko okolnosti, ktoré sťažujú odhady predajnosti. Táto neznalosť mi však zvlášť neprekáža.

 

Ďalšie čísla a percentá


Pre finálové knihy platí, že sa okrem výnimiek predávajú v počte 200 – 2000 kusov, pričom v menšom počte sa predávajú skôr tituly menších vydavateľstiev ako napríklad Pectus, Vydavateľstvo Q111, Petrus, či Aspekt. Vtedy počet predaných kníh väčšinou nepresiahne 500 ks. Vydavatelia nominovaných titulov, s výnimkou Vydavateľstva Q111 a Pectus uvádzajú, že literárna cena Anasoft litera vie zvýšiť počet víťazných aj finálových titulov a efekt je viditeľnejší viac v posledných rokoch ako v prvých. (Na môj prieskum nereagovalo vydavateľstvo F. R. & G., Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, Vlna/Drewo a srd, Ryba a Vydavateľstvo Matice slovenskej. Tu však vieme o dotlači kníh Petra Macsovszkého vo vydavateľstve Vlna/Drewo a srd a Alty Vášovej vo vydavateľstve F. R. & G.) Medzi výnimky patrí debutová kniha Víťa Staviarskeho Kivader, ktorú si vo vlastnom náklade autora kúpilo skoro 1 000 ľudí. Knihy z Vydavateľstva KK Bagala začínajú zvyčajne pri náklade 500 kusov. Tak to bolo aj pri víťaznej knihe z roku 2007, zbierke poviedok Liečiteľ Mareka Vadasa. Po získaní literárnej ceny Anasoft litera sa urobila dotlač v počte 1 500 kusov, ktorá sa vypredala. Víťazná kniha Milana Zelinku vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v počte 400 ks a po získaní literárnej ceny sa druhý náklad predal v tom istom počte. Podobná situácia je v prípade Stanislava Rakúsa. Druhý náklad sa vypredal rovnako v prípade víťaznej knihy Alty Vášovej. Kniha Moniky Kompaníkovej vychádza po získaní titulu Anasoft litera už v tretej dotlači a vydavateľ predpokladá, že k predaným 1 500 kusom pribudne rovnaký počet.

 

 

Čo nenahradí dobre naformulovaný facebookový status


Hľadať riešenie v správne naformulovanom facebookovom statuse je uvažovanie prinajmenšom  zjednodušujúce. Rovnako naivné je myslieť si, že si redaktor telerána komerčnej televízie má čo povedať s Rumplim, Ballom, či Altou Vášovou. Bohužiaľ, tieto úvahy zakrývajú skutočné problémy, ako napríklad školský systém, ktorý núti žiakov na stredných školách memorovať veľké množstvo učiva a nie uvažovať o niekoľkých knihách, pomocou ktorých sa žiak dostane k ďalším. Problémom sú školské knižnice, ktoré sa už dvadsať rokov nezásobujú ničím aktuálnym. Problémom je verejnoprávna televízia, ktorá v neschopnosti nájsť správny formát a osobnosti zaujímavých literárnych či kultúrnych relácií, nám neustále nanucuje názor, že náročnejšia literatúra nikdy nebude mať sledovanosť, prípadne, že problémom sú peniaze, pričom práve tieto formáty sú najlacnejšie. Problém je, že skoro vymizli kníhkupci a pribudli väčšinou nekvalifikovaní predavači veľkokapacitných kníhkupectiev, ktorí nevidia rozdiel medzi dokladaním jogurtov a kníh. Problém je, že za šesť rokov literárnej ceny sa ešte nestalo, že by víťazná kniha nebola práve vypredaná a v čase, keď sa o nej najviac písalo, by náhodou bola na pultoch kníhkupectiev. Problémom je grantový systém ministerstva kultúry podporujúci knihy, o ktorých má vydavateľ vopred predpokladať, že sú stratové. Problémom sú knižnice, ktoré musia dosahovať veľký počet výpožičiek na jednu knihu, aby nemusela byť vyradená, čo opäť podporuje nákup ľahšej literatúry s krátkou životnosťou. Problémom sú médiá, ktoré si za informovanie o hodnotných kultúrnych projektoch nechávajú platiť a tiež denníky, ktoré v priebehu posledných troch rokov zredukovali kultúrne spravodajstvo aj na tretinu. Problémom je tiež to, že väčšina kníh sa predá v Bratislave. Problémom je, že pri niektorých finalistoch Anasoft litera úplne supluje marketing, ktorý by mal byť pri každej knihe samozrejmosťou. Tieto problémy sú riešiteľné a literárna cena Anasoft litera sa pokúša robiť neviditeľnú prácu aj tu. Tieto problémy sa však nedajú riešiť instantne a spisovatelia ich nemajú šancu vykompenzovať dobre naformulovaným facebookovým statusom. Píšem to napriek tomu, že najviac čitateľov internetovej stránky www.anasoftlitera.com prichádza práve zo sociálnej siete Facebook.

 

Katarína Kucbelová
Anasoft litera

 

Odporúčame aj článok Tomáša Weissa v Infore, denník Juraja Kušnierika v .týždni a aj blog Márie Hejtmánkovej.

pošli na vybrali.sme.sk