Anasoft litera

Cena za pôvodnú slovenskú prózu

zverejnené: 02.11.2011

Román Pavla Rankova zatiaľ vychádza v siedmich jazykoch

 

Čeština, chorvátčina, maďarčina, arabčina, slovinčina, srbčina a poľština sú jazyky nových čitateľov knihy Stalo sa prvého septembra. Dvere do nových literárnych teritórií knihe otvára úspech v domácej krajine, slovenské a zahraničné literárne ceny a tiež to, že o preklady sa stará literárna agentka – ELENA KOTOVÁ.

 

Profesia literárneho agenta na Slovensku nie je bežná. Ako došlo k vašej spolupráci s Pavlom Rankovom?

Žijem už vyše 15 rokov v Prahe a venujem sa v rámci svojej novinárskej praxe aj propagácii slovenskej kultúry v Čechách. Na Vianoce roku 2008 som prečítala  román Pavla Rankova Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) na jeden dúšok a rozhodla som sa s ním nakrútiť obsiahly rozhovor pre Český rozhlas: Radiožurnál a Vltavu. Skôr, ako sme sa rozlúčili, som sa ho spýtala, či sa pripravuje české vydanie románu, pretože kto iný by ho mal okrem Slovákov čítať ako Česi? Odpovedal veľmi váhavo, tak som sa rozhodla, že českému vydaniu napomôžem.

 

Prečo ste sa rozhodli pre túto prácu? Na Slovensku sa prakticky nemôžete oprieť o žiadne skúsenosti.

Slovenské knihy si kupujem na Slovensku – predávajú sa len v jednej predajni v Prahe a sú tam veľmi drahé– ale čítam ich už v českom kontexte. Som presvedčená,že v mnohých prípadoch tematicky a formálne stoja nad českými titulmi a súčasnú českú literatúru dopĺňajú. Česi dnes po slovenskej knihe „bez mučenia“ siahnu len výnimočne, preto sa musí do češtiny prekladať. Pri tejto knihe som bola presvedčená, že musí zaujať aj v neslovenskom prostredí. Nenechala som sa odradiť prvými neúspechmi a neúnavne hľadala kontakty a zasielala knihu na všetky možné strany. Napokon som uspela v jednom z najprestížnejších českých vydavateľstiev, v brnenskom vydavateľstve Host.

 

Je vašou prácou len zabezpečovanie prekladov do cudzích jazykov, alebo autorovi robíte aj iný servis?

Mojou hlavnou úlohou je presvedčiť vydavateľstvá, aby prejavili záujem o knihu a vysporiadať s nimi autorské práva pre jednotlivé teritórium. Čo sa týka prekladu, skoro v každej európskej krajine sú slovakisti, ktorí sú „predskokanmi“ takmer každého zahraničného vydania. Ale bohužiaľ, len vôľa a očarenie prekladateľa knihou nestačí. Najpregnantnejším príkladom je práve spomínaný román Pavla Rankova, ktorý chceli preložiť do nemčiny až traja slovakisti a jeden bohemista, ale k dohode so žiadnym vydavateľstvom zatiaľ nedošlo. Pozícia literárneho agenta na západ od našich hraníc je viac-menej jasná. V našich zemepisných šírkach prakticky neexistuje. Do propagácie kníh po ich vydaní som sa zaangažovala len v Čechách. Predložila som na vydavateľov isté nároky a sama som priložila ruku k dielu. Zapriahla som všetky možné kontakty, aby sa pri vydaní o knihe hovorilo a písalo.


V ktorých jazykoch kniha už vyšla a v ktorých krajinách sa na vydanie pripravuje?

Román pána Rankova bol preložený do češtiny, maďarčiny, chorvátčiny, na ceste už sú výtlačky arabského vydania, ktoré realizovali v Sýrii. Máme podpísané zmluvy s poľským, slovinským a srbským partnerom, rokujem o talianskom vydaní a taktiež neúnavne o nemeckom vydaní, o ktoré veľmi stojíme, pretože vydanie knihy v prestížnom nemeckom vydavateľstve je bránou do Európy.

 

Ako zahraničné vydavateľstvá reagujú na túto knihu a ako vlastne reagujú na slovenskú literatúru ako takú?

Knihe veľmi pomohlo udelenie Ceny Európskej únie za literatúru, ale bol to len začiatok. Vlastne som ani poriadne nevedela, čo robiť, pretože som sa nemala koho spýtať. A tak som rozposielala maily, telefonovala a presviedčala, cestovala na veľtrhy a dúfala, že sa na nás usmeje šťastie. Expanzia pre literatúry malého jazyka mimo obmedzené koridory záujmu, ktoré sú tvorené slovakistami a špecialistami na stredoeurópsku a slovanskú literatúru vo svete, je veľmi ťažká. Vidím to aj na českej literatúre, ktorá má vo svete iné pozície ako slovenská. Možno povedať, že všetky vydavateľstvá reagujú na knihu Stalo sa prvého septembra veľmi pozitívne, lenže to finálne rozhodovanie vydavateľstiev je zrejme oveľa komplikovanejšie.

 

Určite sledujete odozvy na Rankovovu knihu v zahraničí. Aké sú?

Samozrejme! Myslím, že najviac ich bolo v Čechách a len jedna bola negatívna. Tie ďalšie kritiky v iných jazykoch budú ešte len nasledovať.

 

Myslíte, že sa jednotlivé vydavateľstvá môžu „naučiť“ kontinuálnejšie vydávať slovenskú literatúru po tom, ako nadviažu dobrú spoluprácu s vami alebo vydajú štandardnou cestou preklad slovenskej knihy?

Ak im pravidelne budete posielať novinky a priebežne budete minimálne vytvárať  dojem, že sa na slovenskej literárnej scéne deje niečo výnimočné, tak ich s veľkou pravdepodobnosťou presvedčíte, že nevydať to, či ono slovenské dielo by bola chyba. Samozrejme, že trochu preháňam, ale možné to je. Ale teraz úplne vážne:  súčasná slovenská literatúra má naozaj veľký umelecký potenciál. 

 

Dá sa predpokladať, že sa stretávate s viacerými prekážkami, a nielen preto, že sa učíte za pochodu.

Problémom je propagácia slovenskej literatúry v zahraničí. Ak by som bola skromná a zostala len v českom prostredí, slovenská literatúra tu potrebuje propagáciu akosoľ. Je tu veľké pole pôsobnosti, ktoré je len slabo poorané a potrebovalo by zasiať. Nalákať českých vydavateľov a publicistov na pravidelné prezentácie ročnej produkcie, pravidelná prezentácia ocenených titulov či už v rámci ceny Anasoft litera, alebo iných literárnych cien. Argument, ktorý mi povedal jeden slovenský vydavateľ, že Česi si kvalitu objavia sami, neobstojí. Treba na ňu v tom kvante titulov, ktoré chrlia vydavateľstvá každý týždeň, poriadne zasvietiť a oni si ju potom všimnú, aj to len možno. Zastupovanie slovenských spisovateľov tiež komplikuje doterajšia prax slovenských vydavateľov, ktorí si pri slovenskom vydaní zmluvne zaisťujú autorské práva aj do zahraničia, ktoré však málokedy využívajú. Už sa mi stalo, že spisovateľ so mnou spolupracovať chcel, pretože som pre jeho titul našla zahraničného vydavateľa, ale materské vydavateľstvo s tým nesúhlasilo, na čo malo plné právo.

 

Čo vám pri získavaní zahraničných kontraktov najviac pomáha?

Myslím, že bez Slolie, grantového programu Literárneho informačného centra na podporu prekladov slovenskej literatúry do cudzích jazykov, by v zahraničí nevyšla žiadna slovenská kniha. Ja viem, že to má v náplni činnosti, ale je to zároveň aj hnací motor, istota, a to veľmi oceňujem. Slolia mi často poskytuje kontakty i propagačné materiály v cudzích jazykoch a tiež zázemie, keď sa mi podarí vycestovať na zahraničné knižné trhy.

 

Pracujete už aj s inými slovenskými autormi?

Posledný týždeň v septembri sa mi podarilo úspešne zavŕšiť české vydanie knihy Juraja Šebestu Keď sa pes smeje vo vydavateľstve CooBoo. V lete ma o spoluprácu požiadal Peter Krištúfek. Aj keď už mám nejaké skúsenosti, zase ma prekvapilo, že po takom kvalitnom autorovi už dávno niekto v Čechách nesiahol. A prekvapená by som asi bola u väčšiny tých, ktorí sa pohybujú na špičke slovenskej literatúry. O niekoľko týždňov vyjde nový román Pavla Rankova Matky. To, že sa oň zaujímajú zahraniční vydavatelia vo fáze, kedy ešte ani nie je von z tlačiarne, je hádam tá najväčšia odmena.

 

 

 

 

 

 

 

Odporúčame tiež článok Knihy finalistov Anasoft litera v preklade.

pošli na vybrali.sme.sk