Anasoft litera

Cena za pôvodnú slovenskú prózu

zverejnené: 14.07.2012

Zóny Carpathie sú hádankou

 

MAROŠ KRAJŇAK je prekvapením tohto ročníka Anasof litera. Jeho debut Carpathia plný zvláštnej poetiky získal pozitívne reakcie.

 

Napísali ste pred Carpathiou niečo?

„Je to môj prvý uverejnený text s umeleckou ambíciou. Výsledok som najprv zľahka konzultoval s Marošom Bančejom, následne som ihneď začal zháňať vydavateľstvo – oslovil som ich niekoľko. Nakoniec som sa dostal k Trio Publishing. Ďakujem Magdaléne Fazekašovej, že sa nezľakla a text akceptovala.“

 

V knihe ani raz nespomínate konkrétny región, ani Rusínov či rusínčinu, hovoríte len o záhadných zónach. Prečo ste si zvolili takúto štylizáciu?

„V texte som nechcel úplne opísať dotknutý priestor a civilizáciu. Zóny Carpathie sú istou hádankou, ktorú čitateľ nemusí rozlúštiť. Určitá nejasnosť v texte má byť metaforou na nejasnosť, ktorá tu existuje aj v skutočnosti.“

 

Možno tam hľadať aj nádych sci-fi?

„Áno, istou inšpiráciou bol pre mňa Stalker.“

 

Jedna z vašich postáv má vraj reálny základ...

„Andrij Pysanskyj bol známy hlavne v okolí Svidníka. Išlo o človeka, ktorý sa slobodne ako pustovník pohyboval po pomerne širokom priestore. Mám naňho iba jedinú krátku spomienku, keď u nás doma prenocoval počas silnej búrky. V tom kraji žije ešte stále veľa jeho pamätníkov, dokonca s ním pracoval aj regionálny etnograf Ivan Čižmár. Andrij bol a stále zostal legendou. Jeho skutočné priezvisko bolo pravdepodobne Breznoščak a pochádzal z dediny Nižná alebo Vyšná Písaná (preto pseudonym Pysanskyj). Podľa všetkého osirel už ako dieťa a zrejme už v mladom veku začal pustovníčiť. Putoval z dediny do dediny, pomáhal ľuďom za stravu a ubytovanie, ak mu počasie dovolilo, prespával vonku. Kolujúce príbehy hovoria o tom, že išlo o veľmi zaujímavého, poetického a fyzicky nesmierne silného človeka.“

 

Kam by ste sa zaradili v rámci slovenskej literatúry?

„Netrúfam si odpovedať.“

 

Na akej literatúre či filmoch ste vyrastali?

„Na bežnej komercii, sem-tam som si pozrel nejaký klubový film. Vyrastal som v konvenčnom prostredí. Teraz sa už niekoľko rokov silne vystavujem knihám a filmom od autorov, ktorých tvorba sa považuje za hodnotnú.“

 

Aké sú vaše prvé skúsenosti s vydavateľským biznisom?

„Nie som si úplne istý, či pri type prózy, ktorú píšem, bude niekedy vôbec možné hovoriť o biznise. Mám orientačný prehľad o tom, ako sa u nás takýto typ literatúry kupuje. Moje očakávania sú zrejme dosť realistické.“

 

A literárne kruhy?

„Zatiaľ mám až nadšený pocit, že ľuďom, ktorí sa v tomto prostredí pohybujú, ide iba o vec – teda o to, aby u nás vznikali dobré knihy.“

 

Na náš predchádzajúci rozhovor pre SME boli pomerne búrlivé reakcie.

„Najviac ľudí reagovalo na môj názor zachytený v titulku samotného článku, že Rusíni na Slovensku zrejme v tomto storočí zaniknú. Aj v internetovej diskusii sa objavilo veľa postojov, ktoré takýto vývoj nepripúšťajú.“

 

Keby ste si mohli vybrať režiséra, ktorý by mal Carpathiu sfilmovať, koho by ste si vybrali?

„Hypotetická otázka, ale možno by som pred rokmi rozmýšľal o Jurajovi Jakubiskovi. Je z týchto končín, s námetom by sa pravdepodobne vedel zžiť. Ale napríklad aj môj obľúbený český režisér Saša Gedeon by z toho možno mohol urobiť niečo zaujímavé.“

 

Chcete písať ďalej?

„Píšem.“

 

Celý článok a video Petra Važana o Marošovi Krajňakovi si môžete pozrieť na sme.sk

 

 

utorok 10. 7. 2012 | Zuzana Uličianska

 

Zdroj: SME

foto pre Anasoft litera: Michal Burza

pošli na vybrali.sme.sk