Michaela Rosová v cykle Dekarona litera, v rámci ktorého desať autorov a autoriek nominovaných na cenu Anasoft litera 2020 počas pandémie COVID-19 číta zo svojich domovov, vystupuje zo „Svojej izby" spôsobom, pre ktorého opis sa najlepšie hodia slová Petra Hrušky z jeho básne venovanej Ivanovi Wernischovi:
(...) Na staré nápěvy se píší nové
písně.
se píší na staré nebo tak nebo takto
(...)
Michaela Rosová
Variácie na slovenskú lyriku
Botto al dente
Stojí, stojí mohyla,
na mohyle zlá chvíľa.
Na mohyle turisti,
blyskot zubu zlatistý,smejú sa a bystro kývu,
do malého objektívu.
Hviezdoslav s oblohou
Pozdravujem vás, lesy, hory,z tej duše pozdravujem vás.Vraciam sa vo vašu náruč zaspo útechu, po nádej i po rým.Už nehreje nás vašej krásy jas,
sme doma, ustatí a chorí,
neduh a bôľ nás kvári storý,
a z večnosti nám šumí tichý hlas.A vy, smelé, môžete sa dívať,jak zbalíme si tých svojich šesť slivákaj srdce svoje, malé, neverné,a potiahneme do psej matere.Len čo zubatá zrak náš zhasí,svitne vám na lepšie časy.
Hollý namäkko
Sotva sa červenavú zardívala deňňica žárú,
nasadeu sem ze svojú starú do kočáru.
Z ňeba svjetlo vyháňalo noc aj stíny,
jak sme s kočárem vleceli v omladiny.
Starú sem posadiu do lesa na skalku,
místo ňí vzau sem si divokú rusalku.
Češem ju a lúbím, dobre sa my máme,
cícím sa svježí jak zjari čistý vánek.
Sládkovič na smotane
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,ret môj vínkom je zvlažený
a oku všetko javí sa úžasné.Bál som sa, tŕpol, clivý, biedny
jak sa ja tuhľa v zajatí karantény
dostanem k lonu, k ňehe ženy.
No už sa nebojím! Nič na tom neni.Hoc som možno nie krásavec,
i sám sa ľúbim, to je istá vec,
a na dôvažok som našiel stránky,
kde sú pôvabné markytánky.Opojenie môže prúdom tiecť,
už nevyjdem von ňi po krajec.
Válek s horúcimi malinami
Láska je strašne bohatá,
ale tebe nikdy nič nestačí,tebe sa nikdy nič neráta,
nič nevonia, nič nepáči.Na všetky tvoje topánky
prach našich hádok padá,
vykopnem ťa zajtra zaránky,
lebo ma nemáš rada.
