Bindzár, Juraj

foto: Jana Lišaníková  

vo finálovej desiatke 2017, vo finálovej desiatke 2012, vo finálovej päťke 2019

(1943) Pezinok – † (2019)

Divadelný a filmový režisér a scenárista, autor rozhlasových a divadelných hier, publicista, pesničkár a básnik. Študoval estetiku a divadelnú vedu na FF UK v Prahe (1965 – 1967) a vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave (1972). V období od roku 1975 až do 1989 pôsobil ako režisér dabingu. Inicioval a zakladal štúdio LUDUS, pre ktoré napísal a režíroval hry: Modrý vták, Robinson, Krava, Skaza akadémie, Turandot atď. V roku 1967 natočil animovaný film Oko, ktorý sa zúčastnil na festivale v Bochume (1968) a následne (1969) bol uložený na dvadsať rokov do trezoru. Výroba ďalšej animovanej snímky Aplauz bola však z politických dôvodov zastavená. Ako spoluautor sa podieľal na televíznom filme Oči plné snehu. Juraj Bindzár je aj autorom viacerých rozhlasových hier a adaptácií. V roku 2001 debutoval knihou veršov Krajina nespavosti. Po nej ešte publikoval výbery poviedok Zabi ma nežne a Šibenica pre malého muža (2002), Prázdny hrob (2003). Tanec s mŕtvou slúžkou vychádza v roku 2004, v roku 2011 plebejský román Bez dúhy, nominovaný na cenu Anasoft litera, v roku 2012 divadelný román Hekuba, román herečky. V roku 2017 román Mlčky a krátko, vo finálovej desiatke Anasoft litera. Juraj Bindzár je držiteľom Ceny mesta Pezinok za umeleckú tvorbu, šesťkrát (1998, 2000, 2003, 2005, 2008, 2011) mu udelili Cenu Slovenských pohľadov za kultúrnu publicistiku. Z ďalšej tvorby – 1983: Saša, scenár, réžia. 1986: Plachý havraní tieň (televízny film), scenár, réžia; 1987: Divadlo predmet nepovinný (1. – 4.) televízny dokument; 1986: Divadlo bez tmy (televízny dokument), scenár, réžia; 1988: Fašírka (6-dielny televízny seriál pre deti) scenár, réžia; 1988: Grimasa 1. – 6. (cyklus filmových televíznych bájok) scenár, réžia; 1989: Vínečko krvavé, fijalkový koreň (televízny film) 4 filmové balady, piesne, scenár, réžia; 1990: Okresné blues, námet, scenár, piesne, réžia; 1991: Madeline, sestrička smrť, televízny videofilm, scenár, réžia; 1992: Duo Zemganno I., II., scenár, réžia; 1999: Až sa kameň zahojí (filmový scenár podľa románu Š. Moravčíka Sedláci); 2008: Pohřbívání vrabce, námet, scenár (scenáristická súťaž Český lev, finále); 2018: Spiknutie nenáročných, kniha kultúrnej publicistiky 1996 – 2015; 2018: V bruchu zimy, výber z poézie a pesničkárskej tvorby. Zomrel 26. júna 2019, v ročníku ceny Anasoft litera, v ktorom bol s knihou Zvon v desiatke.

Knihy

Zvon

vo finálovej päťke 2019

Orman
(2018)

Zvon je román so zlým koncom. V dedine na slovensko-moravskom pomedzí nažívajú katolíci, evanjelici, židia či českí bratia v zhode a porozumení, pokým nevstúpi do ich života hlas zvona, hlas boží. Nie je to príbeh z dávnych čias, z temného stredoveku, nie, nie, tento príbeh sa stal vlani, možno predvlani, a ďalšie, veľmi podobné sa možno dejú aj v tejto chvíli. Kde sa tu zrazu vzalo toľko sebectva, neznášanlivosti a zloby? Kde sa vzalo toľko surovosti a krutosti, kde sa vzali tí démoni okolo nás a v nás? Sme to ešte my, ľudia 21. storočia?

Viac o knihe...

Bez dúhy

vo finálovej desiatke 2012

Orman
(2011)

Životný príbeh čudného, málo sympatického hrdinu, ale Slováčiska ako sa patrí, našinca, potrimiskára, zbabelca a plebejca, z rodu tých vždy ľahko prispôsobivých a spoľahlivých sluhov a nemilosrdných drábov, na ktorých táto hrdá Kocúrkovská republika odjakživa stála a i dnes spoľahlivo stojí...

Viac o knihe...

Mlčky a krátko

vo finálovej desiatke 2017

Orman
(2016)

Táto balada či tragické panoptikum krátkeho života pezinského rodáka a prvého československého medzinárodného šachového veľmajstra, nie je štúdiou o genialite originálneho šachového novátora, ani analýzy jeho majstrovských partií. Nič také. Autor rozpráva príbeh jedného nenaplneného životného sna a bizarného, ani nie trojročného manželstva s krásnou o dvadsať rokov mladšou moskovskou poetkou a herečkou.

Viac o knihe...