Farkašová, Etela – Záchrana sveta podľa G.

v desiatke 2021

Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
(2020)

Chorobne senzitívne, až z „normálu“ vychýlené bytosti môžu niekedy zachytávať poruchy či kazy sveta oveľa intenzívnejšie ako ostatní ľudia a ich reakcie môžu byť extrémne. Strach a starosť o svet v nich potom prevláda nad inými emóciami, to je aj prípad protagonistky G., ktorú obavy o budúcnosť sveta vedú k úsiliu urobiť niečo pre jeho záchranu.

O stratégiách, aké táto rozporuplná postava pripravuje v rámci svojského megaprojektu, hovorí próza Záchrana sveta podľa G. vychádzajúca po takmer dvoch desaťročiach od prvého vydania v prepracovanej a rozšírenej podobe. Etela Farkašová, ktorá získala za predchádzajúce dva romány Scenár a Hodiny lietania prestížne ocenenia (laureátka súťaže Anasoft litera, Krištáľové krídlo, Cena Ladislava Ťažkého, prémia Literárnehofondu a i.), sa staronovou prózou opäť kriticky vyjadruje k aktuálnym problémom našej civilizácie.

Porotca ceny Anasoft litera 2021 Patrik Garaj o knihe:

„Próza Etely Farkašovej už svojím názvom – Záchrana sveta podľa G. – komunikuje niečo, s čím má dočinenia veľmi veľa z nás. Jednak je to tá veľmi pálčivá otázka záchrany sveta – či sa nachádzame päť minút pred dvanástou alebo päť minút po dvanástej; koľko máme ešte času alebo či už sme ho prepásli; aké sú ešte možnosti seba a svet zachrániť pre budúcnosť. To je akoby téma, cez ktorú vhupneme do úplne živej debaty, ktorá momentálne aj prebieha, hoci je v súčasnosti možno trochu prekrytá ďalšou, pandemickou krízou. No a s tou záchranou sveta súvisí aj druhá otázka, ktorú si tiež kladie mnoho z nás – či k záchrane sveta môže prispieť jedinec/jednotlivec; čo môžem ja sám urobiť preto, aby som nejako situáciu zvrátil či prispel k lepšiemu výsledku a k zachovaniu sveta; alebo či na druhej strane toto nie je cesta a existuje len možnosť nejakej globálnej spolupráce – vytvorenia globálnych nástrojov na to, aby sa svet pred klimatickou a ďalšími krízami dokázal zachrániť; prípadne, či ide o nejaké politické regulácie zhora; a tak ďalej. A v tomto prípade, ako už hovorí názov knihy, ide o tú prvú líniu. Máme dočinenia s hlavnou hrdinkou, ktorá sa úplne ostentatívnym spôsobom chytí vízie, že jediným spôsobom, ako môže prispieť k záchrane sveta, je aplikovať veľmi prísne princípy vo svojom živote. Drží sa jasných pravidiel, ktoré si stanoví. Jedno z tých základných spočíva v tom, že na svojom akoby úzko vyárendovanom, privátnom priestore, v ktorom sa pohybuje, bude dodržiavať pravidlá tak, aby čo najmenej prispela k ďalšiemu rozkolísaniu sveta; aby prispela k dodržaniu jeho poriadku aspoň na tých pár metroch štvorcových, na ktorých sa sama pohybuje; aby prispela k zabráneniu rozširovania ďalšieho chaosu, alebo ako ona sama často hovorí – entropie.

 

A prečo čítať túto knihu?

Je zaujímavé ju čítať preto, že môžeme zažiť postavu, ktorá sa rozhodne veľmi striktne pre takýto spôsob žitia. Na jednej strane vidíme ten spôsob, ale aj to, ako sa s ním do istej miery môžeme stotožniť. Je to až heroický prístup vzdávania sa osobnej slobody, sociálnych kontaktov, cestovania a ďalších vecí v prospech nejakého hypotetického zachovania sveta. No zároveň cítime, že sa to preklápa často až do absurdných situácií, že je to istým spôsobom až donquijotiáda, že na konci úplne nevidno ten efekt, aký by to malo mať. Etela Farkašová v mojich očiach napísala v podstate filozofický román. Nie je to žiadny strhujúci dej, pri ktorom budete obracať stránky, je to skôr kontemplatívne čítanie, pri ktorom môžete rozmýšľať – a teraz hovorím k čitateľom – pri ktorom sa dá rozmýšľať práve nad týmito vecami. Som presvedčený o tom, že mnohí ľudia nad tým uvažujú, nemajú to sami pre seba rozhodnuté alebo sa v tom nevedia úplne zorientovať, z čoho sú nervózni a môžu pociťovať istú formu úzkosti (ktorú táto postava pociťuje do veľmi, veľmi vysokej miery). Takže je to skôr kontemplatívne pozvanie – a slovom skôr nechcem znižovať kvality, iba zdôrazniť – že je to kontemplatívne pozvanie k rozmýšľaniu nad týmito, asi najzásadnejšími vecami, ktoré zažívame.“

Reflexie a kritiky