Hrínová, Barbora – Jednorožce

v desiatke 2021

Vo svojom knižnom debute Jednorožce prináša Barbora Hrínová (1984) osem poviedok a v nich výrazný generačný pohľad. Jej skúsenosť však nie je viazaná len na mladšiu generáciu. Postavy sú aj nie sú z tohto sveta a mnohé je tu „queer“, ale zas nie výnimočné, veď aj čudo môže mať masový výskyt. V Jednorožcoch však čudo nie je na objednávku ani mainstreamové. Autorka nenapĺňa očakávania diktované alebo nenápadne podsúvané kultúrnym priestorom, v ktorom žije. Zato však onen priestor zrkadlí veľmi presne a trefne, bez ohľadu na to, či nás zavedie do kaviarne, chalupy na dedine, prenajatého bytu, alebo na psychiatriu a bez ohľadu na to, či sme práve v Bratislave, Tbilisi, alebo vo východoslovenskej dedine. Vo svojom písaní nezaprie pôsobenie v oblasti filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorby, ale ani skúsenosti s prózou, veď je trojnásobnou finalistkou súťaže Poviedka.

„Jednorožce sú príkladom viacerých zbierok poviedok, ktoré sa do desiatky dostali. Táto, debutantská, je napísaná autorkou, ktorá je absolventkou filmovej scenáristiky. Bola som zvedavá a očakávala som, do akej miery sa tento filmový vplyv – to filmové/filmárske písanie, môže pretaviť do literatúry, a prekvapilo ma, že Barbora Hrínová vytvára veľmi presvedčivý literárny priestor, ktorý je priestorom vnútorným, introvertným, z ktorého ako také krehké zvieratko vystrkuje jednotlivé antény a vníma svet okolo seba. Svet, ktorý môže byť naladený netolerantne voči akýmkoľvek inakostiam, ale aj svet, ktorý je prijímajúci, prípadne v ktorom sa tieto inakosti môžu navzájom spoznávať a stretávať. Tým sa dostala k téme, ktorá sa prostredníctvom motívov a príbehov, ktoré postavy jednotlivých poviedok prežívajú, venuje inakosti a identite protagonistov a protagonistiek. Prevažne ide o ženy vo veku medzi dvadsať a tridsať rokov, ale aj staršie, ktorých inakosť môže byť inakosťou v zmysle sexuálnych preferencií, ale aj spôsobu života. Táto kniha je v tom najlepšom zmysle slova introvertná a introvertská bez toho, aby sme introvertnosť vnímali stereotypne ako plachosť, hanblivosť a neschopnosť vyjsť s kožou na trh. Táto kniha je vo svojej neokázalosti veľmi úprimná, poctivá a smelá, a to je to najpresvedčivejšie v týchto poviedkach. Hrdinky často skúmajú nielen vlastnú inakosť, ale aj inakosť tých ostatných, dúfajúc, že práve viaceré inakosti umožnia plynulejší dialóg a prehĺbenie vzťahov, čo sa nie vždy stane a naplní. Je to svet v podstate plný veľmi všedných dobrodružstiev – cestovateľských, domácich, bytových, adoptovania zvieratiek, prípadne nadväzovania vzťahov. V knihe sú zo scenáristického hľadiska veľmi silné situácie, napríklad tanečný obraz, kde sa dve postavy dotýkajú iba predlaktiami. Práve pre tieto momenty – možno preto, že sama píšem poéziu a zároveň sa zaoberám filmom – je pre mňa Barbora Hrínová veľmi stimulujúcou literárnou (nie scenáristickou) autorkou. Posúva písanie veľmi neokázalým, pastelovým a zároveň veľmi presným, poctivým a trefným spôsobom.“

Ukážky

Úryvok čoskoro zverejní portál Medzikniihami.

Zvukové ukážky z relácie RTVS Rádia DEVÍN Čítanie na pokračovanie (pripravuje sa).

Reflexie a kritiky

Články a rozhovory