Juhás, Jakub – PS

vo finálovej päťke 2023

Po debute Novoročný výstup na Jaseninu (2016) Jakub Juhász opúšťa zatopený vrchársky kraj a popri rieke Ipeľ zostupuje dole na roviny, priamo do centra svojho rodného mesta, a pátra po Sándorovi Petőfim a jeho legende, ktorá sa stáva pozadím k čomusi intímnejšiemu. Čiastočne autobiografická kronika, čiastočne životopisné rozprávanie a čiastočne bonvivánsky cestopis hovorí o (ne)možnosti vzťahu súčasného človeka k historickej postave a jej mytologicky ponímanému príbehu. Maďarský romantický básnik predstavuje až kozmickú (a zároveň komickú) referenčnú os, z ktorej autor vychádza, kľučkuje okolo, vzďaľuje sa a navracia k nej, ale nikdy s ňou celkom nesplynie. Juhászova próza sa vyznačuje hustým opisom, nepredvídateľným vypointovaním a krikľavým výsmechom, ktorý je v jadre skôr dômyselným, láskyplným podpichnutím.
PS je poctou ľudskej geografii Juhu, ako autor nazýva teritórium svojich ciest. Či už je to štiavnická Banka Lásky, obrazáreň Haličského zámku, maďarský národný park Hortobágy alebo „veľavážený Lučenec, mesto novohradské“, každý si v PS nájde kút sveta či kus kultúrneho dedičstva, ktorý považuje za ten svoj – aj keď v juhászovskom podaní nie je možné mať v tomto ohľade žiadnu istotu, ako píše sám autor: „Čo ja viem, kde sú moje korene? Stále som na to neprišiel.“

Porotkyňa Magdalena Bystrzak sa v Rádiu DEVÍN na vyhlásení desiatky Anasoft litera 2023 o knihe vyjadrila:

„Je to kniha o tom, ako sa píše kniha, ako sa môže písať kniha. Ide o svojské autobiograficky osobne ladené gesto, ktorému nechýba irónia. Za mimoriadne príťažlivú považujem autorovu „neláskavú lásku“ k slovenskému juhu. V tomto kontexte ide o ďalšiu variáciu na prózu, ktorá tematizuje pamäte regiónu. Hovorila som o autobiografickosti, ale Juhász on nepíše prózy subjektu, ale sústredí sa na prostredie, na svet okolo. PS má nápadný historický námet, rozprávač, ktorým je vlastne autor, sa chystá a pokúša sa napísať životopis maďarského básnika, revolucionára Sándora Petőfiho, no zároveň priliehavo komentuje meandre a nejednoznačnosť kultúrnej pamäti v strednej Európe a jej zjednodušené účelové výklady. Je to kniha z literatúry, veľmi literárna. Na jednej strane zábavná, na druhej plná frustrácie z písania, zo seba samého a z priestoru, v ktorom žijeme, ktorý si nevyberáme a ku ktorému občas celoživotne viac alebo menej vážne riešime náš vzťah a našu identitu.“

Reflexie a kritiky 

*postupne dopĺňame

Články a rozhovory

*postupne dopĺňame