Modrovich, Mária

vo finálovej päťke 2018, v desiatke 2025

(1977, Bratislava)

Vyštudovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského marketingovú komunikáciu a nemecký jazyk a literatúru. Prvýkrát na slovenskej literárnej scéne dala o sebe vedieť v súťaži Poviedka 2010, v ktorej získala prémiu. Oficiálne debutovala zbierkou poviedok Lu & Mira (2011). Nasledovali knihy Tichý režim (2013) a Flešbek (2017), ktorý sa dostal do finálovej päťky Anasoft litera 2018 a vyšiel v maďarskom preklade. Úryvok z knihy bol publikovaný aj v nemčine v časopise Ostragehege. V roku 2019 vydala prózu Rozhovor s členkou kultu, ktorú v roku 2023 pre Mestské divadlo Žilina zdramatizovala Petra Fornayová a pre Teatr Śląski v poľských Katoviciach Katarzyna Dudzic-Grabińska. Časti textu boli dramatizované aj v rozhlase v Slovinsku a pripravuje sa francúzske vydanie knihy. Jej ostatná kniha Deň noc voda (2024) je aktuálne v desiatke Anasoft litera. 

Mária Modrovich spoluorganizuje medzinárodný literárny festival Novotvar a spolupracuje s časopisom VLNA.

Deň noc voda

v desiatke 2025

vlna / drewo a srd
(2024)

Silvia prvýkrát necháva doma svoje dve deti a muža a cestuje do Kostariky pod zámienkou hľadania záhadnej tety, otcovej sestry, ktorá emigrovala za bývalého režimu. Silviin spiatočný let je pre pandemické nariadenia zrušený a ona s odstupom a s nejasným termínom návratu domov nenachádza, po čom pátra, ale, naopak, zisťuje, čo všetko je ešte stratené.

Viac o knihe...

Flešbek

vo finálovej päťke 2018

Drewo a srd / VLNA

(2017)

Mária Modrovich v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta. Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce, za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a potom ich opustiť, hlavne aby jej nekopali do sedadla, aby nepišťali.

Viac o knihe...