Onderčanin, Lukáš – Utópia v Leninovej záhrade

Obálka: Pavlína Morháčová 

(zatiaľ) v desiatke 2022

Vydavateľstvo Absynt
(2021)
 
Anotácia vydavateľa:

 

Nie je to žiadna fatamorgána – pred očami sa im skutočne črtajú obrysy vysnívaného raja. Ďaleko za chrbtami nechávajú československú biedu a vyrážajú za volaním svojho srdca – do Sovietskeho zväzu.

Tristo Slovákov a Čechov nastúpilo 29. marca 1925 na žilinskej stanici do vlaku, aby sa vydali na dlhočiznú dobrodružnú cestu do strednej Ázie. Bol medzi nimi aj Amerikou sklamaný Štefan Dubček s manželkou a so svojím štvorročným synom Alexandrom. Čo ich vyhnalo tak ďaleko? Predovšetkým viera, že v Sovietskom zväze zažijú to, čo ich doma nečakalo – úctu voči robotníkom a dostatok práce.

V priebehu ďalších siedmich rokov odišlo do dnešného Biškeku viac ako tisíc ľudí z Československa, ktorí spoločne písali históriu československého družstva Interhelpo.

Slovenský novinár Lukáš Onderčanin nám vo svojom dokumentárnom románe Utópia v Leninovej záhrade ponúka príbeh družstva Interhelpo, ktoré vzniklo v ďalekom Kirgizsku, aby pomohlo pri budovaní Sovietskeho zväzu. Z čriepkov mnohých ľudských osudov skladá pútavú mozaiku celej existencie československej komúny pod štítmi Ťanšanu, ktorá si medzi rokmi 1925 a 1945 zažila ťažké chvíle neľahkých začiatkov, obdobie rozkvetu, malé i väčšie vzbury ako aj definitívny rozklad. Je to kniha nielen o sile agitácie, ale aj o skutočnej moci nezničiteľných snov.


Redakcia textu: Ján Púček
Jazyková úprava textu: Hana Brunovská
Obálka, sadzba a grafická úprava: Pavlína S. Morháčová
ISBN 978-80-8203-264-5

Porotkyňa Weronika Gogola sa v Rádiu DEVÍN na vyhlásení desiatky Anasoft litera 2022 o knihe vyjadrila:

„Je to kniha, ktorá síce vychádza z 'non-fiction', ale zároveň je vyrozprávaná ako dobrodružný román na veľmi vysokej literárnej úrovni. Priznám sa, že sme o tejto knihe diskutovali trošku viac, ale ona je pre mňa – čisto z môjho poľského hľadiska – veľmi zaujímava aj tým, že počas čítania všetkých kníh, ktoré vyšli tento rok, som mala pocit, že slovenská literatúra sa celý čas ešte nejakým spôsobom zmieruje so socializmom, vracia sa k nemu a má istú potrebu veľmi často porovnávať to, čo je teraz a ako to bolo za socializmu, a to najozaj, že vo viacerých knihách. Máme tu zaujímavý príbeh komúny interhelpo, ktorú sa za časov Prvej republiky 'Čechoslováci' rozhodli postaviť od nuly a v ďalekom Kirgizsku. Ide o veľmi zaujímavý pohľad na prameň toho vzťahu k socializmu. Čo ma ako Poľku veľmi prekvapilo je, že realita toho, čo v tom Kirgizsku našli, bola veľmi odlišná od toho, čo im sľúbil zakladateľ Mareček. Veľa ľudí vyrástlo v tej komúne a medzi nimi aj Dubček, čo tiež je podľa mňa veľmi zaujímavé.“