Salmela, Alexandra

Foto: Satu Lepistö 

vo finálovej desiatke 2012, v desiatke 2018, v desiatke 2025

(1980) Bratislava

Prozaička a autorka literatúry pre deti, príležitostná prekladateľka, občasná tvorkyňa dramatických textov. Vyštudovala divadelnú dramaturgiu na VŠMU v Bratislave a fínsku filológiu a literatúru na UK v Prahe. Píše a publikuje vo fínčine i v slovenčine. Žije vo fínskom Tampere. Jej románová prvotina 27 čiže Smrť robí umelca (2010) získala Cenu Helsingin Sanomat za fínsky debut roka a bola nominovaná na cenu Finlandia, o dva roky neskôr sa v slovenskom preklade dostala do desiatky Anasoft litera rovnako ako revidovaná slovenskojazyčná verzia románu Antihrdina (2018). V detskej tvorbe dlhodobo spolupracuje s ilustrátorkou Martinou Matlovičovou (Žirafia mama a iné príšery, Strom, Fantazmagorický kamarát). Do literárnej, rozhlasovej i divadelnej podoby previedla prvé dve série animovaného seriálu Mimi a Líza. Jej diela boli vcelku či fragmentárne publikované v tucte jazykov od taliančiny po hindčinu. S výnimkou debutu za slovenské verzie svojich kníh plne zodpovedá sama. Zaujímajú ju hranice všemožných druhov, presuny, forma a jazyk. Vo voľnom čase kráča. Autorský preklad epizodickej prózy 56, či? (56, oletan), ktorý vyšiel v roku 2024 v Knižnej edícii ASPEKT s vizuálom od Kristíny Soboň, je jej treťou prózou pre dospelého čitateľa vychádzajúcou v slovenčine a nachádza sa v aktuálnej desiatke Anasoft litera. 


„Mám pocit, že som celý život na rozhraní: medzi riekou a vŕškami, medzi dvoma krajinami, dvoma jazykmi, dvoma realitami, dvoma ja, in a out. V lepšom prípade balansujem na hrane, v horšom prepadám do diery medzi,“ povedala na Mesiaci autorského čítania.

Knihy

56, či?

v desiatke 2025

Aspekt
(2024)

Alexandra Salmela napísala epizodickú prózu 56, či? pôvodne vo fínčine, rovnako ako predchádzajúce romány 27 čiže Smrť robí umelca a Antihrdina, ktoré sa v slovenskom preklade dostali do finále Ceny Anasoft litera.
Pod úsečným názvom sa tentoraz skrývajú krátke texty a textové fragmenty rôznych štýlov.

V každom z nich sa Ja prevteľuje do inej podoby – Táto žena, Penelope, Jane, Salome... či Pandora. Autorský preklad nanovo skúma rozmanitosť jazykového výrazu i vizuálne stránky textu. Prelína sa tu smutné a úsmevné, nízke a vysoké, poetické a prízemné, dojímavé a uštipačné, tragické a ironické. Proces písania knihy sledoval reálne plynutie roka, ktorý okrem osobných katastrof postihla i globálna pandémia: Čo týždeň, to text, a ešte dačo navyše.

Viac o knihe...

Antihrdina

v desiatke 2018

Artforum
(2017)

Salmelin nový román tematicky i formálne nadväzuje na jej predošlú tvorbu, jeho tón je však omnoho temnejší. Mohutný prúd rozprávania nadobúda šialenú rýchlosť, strhávajúcu čitateľa so sebou. Autorka pokračuje vo fragmentarizácii textu, ktorý sa miestami triešti až po úroveň slova, pracuje s paralelnými myšlienkovými pochodmi postáv a na podčiarknutie dynamiky príbehu s pomocou rôznych grafických nástrojov experimentuje jeho formálnou stránkou, posúvajúc tak hranice románu o kúsok ďalej.

Hlavný hrdina je Antti, sirota, ktorej bolo - podobne ako ďalším dvom stovkám detí, ktorých rodičia padli v boji za záchranu krehkého ekosystému Borealisu - udelené priezvisko Hrdina.
Antti prichádza do reality podobnej tej našej z krajiny veľkých hesiel a ešte väčších obetí, vďaka ktorým všetci ľudia, zvieratá a rastliny smú žiť harmonicky v objatí Veľkej Matky Prírody. Tá krajina je pevnosťou, stojacou v prvej línii v boji proti dravému globálnemu kapitalizmu. Oficiálne legendy s pátosom rozprávajú, ako sa v tej krajine utópia stala skutočnosťou.
Ktosi iný zároveň sarkasticky (ba až cynicky) odhaľuje, ako sa z Utópie stala diktatúra – napriek tomu, že na pôvodných myšlienkach ekologického socializmu nebolo chyby. Postupne sa odhaľujú i iné pravdy, napríklad tá, ako legendy zosúlaďujú osobný život s revolučným bojom.
Malá Meteora sa však zbytočnými pravdami oblbnúť nedá. Anttiho do susednej Únie síce nesprevádza úplne dobrovoľne no odhodlaná poctivo domov referovať o jej prehnitom kapitalistickom systéme. Napriek tomu sa jej denník plní nadšenými dendrologickými zápiskami.
Nakoniec je to všetko úplne jedno, bľaboce spitý Tzal. Právd je toľko, že sa v nich nevyzná nik.
Vo Fínsku román vyšiel na jeseň 2015 a stretol sa so značným ohlasom.
„Anihrdina je nový prúd inteligentne nepredvídateľného románu - zrkadlo, pred ktoré sa môžete postaviť na svoju vlastnú zodpovednosť“.
„Salmelin nový román je majstrovské dielo, ktorého veľkosť nebola zatiaľ pochopená. Ukazuje nám v ňom svet skazy, uprostred ktorého už sami žijeme.” ERKKI KIVINIEMI, AAMULEHTI 11.11.2015
„Dielo je horou týčiacou sa uprostred nekonečného rovného poľa topiaceho sa v hmlách, z ktorého okrem realizmu bežne nič iné nevyrastie.” blog reader, why did I marry him? 30. 11. 2015
„Dielo obsahuje pravdepodobne najnechutnejší výstup v rámci fínskej literatúry, v ktorom sa konkretizuje podstata primitívnej zábavy. Zároveň je to jedna z najlepší pasáží knihy, keďže takéto literárne výzvy sú pred fínskeho čitateľa stavané poľutovaniahodne zriedka.“ ELEONOORA RIIHINEN, OULUN YLIOPPILASLEHTI 1/2016

Viac o knihe...

27 čiže smrť robí umelca / 27 eli kuolema tekee taiteilijan

vo finálovej desiatke 2012

Vydavateľstvo Q111
(2011)

Mimoriadne dielo tak obsahom, ako i formou. Hlavnými protagonistami sú rodina žijúca zo sociálnych dávok a mladá nedoštudovaná žena, ktorá prichádza do Fínska, aby spoznala národné symboly a uplatnila svoje literárne ambície. Dej prebieha v štyroch rozprávačských líniách. Nie je to nenáročné čítanie, ale navzdory tomu vtipné, pútavé a čítavé.

Viac o knihe...