Šmatláková, Zuzana – Nič sa nestalo

Obálka: Marenčin Media, fotografia na obálke: Ladislav Pálmai, dizajn: Katarína Marenčinová 

v desiatke 2021

Marenčin PT
(2019)
 

Kto rozhoduje o tom, čo robíme? Sme zodpovední za svoje činy, alebo sme len obeťami okolností?

Malé divadlo, monodráma o žene, ktorá sa snaží prísť na to, prečo podviedla manžela, a necíti žiadnu vinu. Dôvody hľadá v nedávnych tragických udalostiach, rovnako v detstve, vo vzťahoch s rodičmi či s partnerom. Takmer neustále drží v ruke mobil, vyzýva divákov, aby s ňou komunikovali, a nie je tak celkom jasné, či si pýta ich súcit alebo hnev. V hľadisku sedí muž, ktorý ženu na pódiu pozná a netuší, prečo ho sem dnes večer pozvala.

 

Redakcia textu: /
Jazyková korektúra: Zuzana Grulíková
ISBN: 978-80-569-0446-6
 

Porotca ceny Anasoft litera 2021 Patrik Garaj o knihe:

 
„Názov knihy Zuzany Šmatlákovej – Nič sa nestalo – znie ako opak toho, čo by sme od literatúry očakávali. Dozvieme sa, čo sa stalo, že sa niečo stalo, že sa udial nejaký príbeh, a my teraz trávime čas jeho čítaním. Samozrejme, ide o istú hru alebo o určitú provokáciu, no v prvom rade ide o otázku, ktorú si autorka kladie (aspoň ja to tak vnímam). Ak sa o nejakej veci či o nejakom deji/príbehu všeobecne nevie – ak o ňom vedia napríklad len dvaja ľudia – udial sa vlastne? Stalo sa niečo? Alebo je to iba súkromná udalosť tých dvoch ľudí, či sa odohráva iba v ich hlavách? Kto za to nesie zodpovednosť? Tým sa dostávame aj na tematickú úroveň knihy. Samozrejme, dozvieme sa, čo sa udialo, a to veľmi zaujímavým spôsobom. Máme dočinenia s hlavnou hrdinkou, so ženou, ktorá vedie manželský život so všetkými možnými peripetiami s tým spojenými, a vyvinie sa u nej mimomanželský vzťah. Ten síce skončí, no pretrváva v nej svojským spôsobom. Rozmýšľa nad tým, že či má pociťovať vinu voči svojmu okoliu, akým spôsobom k tomu došlo, či sa ona sama pre tento krok slobodne rozhodla alebo na to mali vplyv vonkajšie okolnosti, v ktorých ona zohrávala iba vedľajšiu úlohu. Na svoje rozprávanie o tom, čo sa stalo, volí celkom radikálny spôsob, a práve to je zaujímavá forma, respektíve formálna stránka a dramaturgia tejto knihy. Ide vlastne o prerozprávanú monodrámu. Hlavná postava so svojím príbehom vystupuje v divadle pred publikom a snaží sa jeho rozprávaním jednak presvedčiť samu seba, no tiež sa snaží utriasť myšlienky o tom, čo sa stalo. Zároveň si stavia pre seba akýsi tribunál, ktorý by mal rozhodnúť, či je vinná, či bola donútená okolnosťami, kto mal na to všetko vplyv a tak ďalej. No a grif spočíva v tom, že nielen publikum sediace v divadle, ale aj my – čitatelia – sme tým rozhodujúcim senátom, ktorý sa mal po dočítaní rozhodnúť, ako to teda je. Zaslúži si postava nejaký trest? Je vinná, či je obeťou okolností? Zaujímavé na tejto knihe je, že či už čitateľ chce, alebo nechce, stáva sa tribunálom rozhodovania o morálnom či nemorálnom konaní človeka. Celý dej je ešte okorenený takou zápletkou (hádam to môžem prezradiť), že účastníkom predstavenia je aj dotyčný muž, s ktorým žena zažila svoju mimomanželskú avantúru. Vzniká tak isté napätie, či dôjde v rámci predstavenia ku konfrontácii, čím je už aj tak šťavnatý a svižný štýl písania navyše živený. Knihu naozaj prečítate veľmi rýchlo, no nie preto, že by to bol nejaký fastfood! Ale preto, že je napísaná veľmi zručne a má navyše takýto motív, ktorý to ženie dopredu. Osobne za najsilnejšie považujem, že sa čitateľ ocitá v role toho, kto má rozhodnúť o vine alebo nevine. V konečnom dôsledku si to veľmi rýchlo stiahne aj na seba a môže rozmýšľať o svojich činoch. Sú morálne alebo nemorálne?“