v desiatke 2021
F. R. & G.
(2019)
Autorkine charakteristické fragmentárne záznamy (prezentované predtým trocha inak v knihách Úlety či Dolety) čoraz intenzívnejšieho vnímaného plynutia času – od toho najosobnejšieho, najintímnejšieho až po zachytávanie dobovej atmosféry, prienikov spoločenských pnutí a neuróz do zdanlivo bezpečného zátišia sebareflektujúcej osobnosti. Vášovej nadhľad je koncentrovaný v čoraz strohejších, vylúhovaných vetách, napriek strohosti budovaných ako básnický text, myšlienky plné vnútornej dynamiky, smútkom podšitého rytmu, s nenásilnou naliehavosťou presviedčajú čitateľa pre „svoj spôsob“. Istoty, aké poskytuje rodina, najbližšie okolie, priatelia, ale aj liečivá samota so spomienkami sú oporou pre vedomie vlastnej zakotvenosti...
Porotkyňa ceny Anasoft litera 2021 Radka Denemarková o knihe:
„Kniha je mimoriadna práve svojou radikálnosťou, s akou nastoľuje problém – ja. Zišlo sa tu niekoľko zásadných tónov, teda aspoň pre mňa zásadných, keď človek píše. Autorka v priebehu písania zároveň reflektuje, no otázka prečo písať sa tu celkom zhoduje s otázkou prečo žiť; čo vlastne núti človeka vymýšľať ďalšiu knihu, keď už je knihami zasypaný. Kniha má formu fragmentárnych zápiskov, skoro denníkov. Sú to akési nepamäti z počiatku 21. storočia. Pre mňa je táto kniha vyznením aj kompozičnou dynamikou svojbytným románom. Je to premyslená koláž citátov, zamyslení, politických reflexií; mozaika intímnych spomienok; skutočne v tej najlepšej európskej tradícii. Je to zároveň kniha pretkaná atmosférou rozprávačky života, ktorý mizne. Človek sa ocitá v cieľovej rovinke a už nie je čas klamať. (Myslím tým literárnu pravdu). Zároveň sa stretávame s rôznymi podobami ja tejto rozprávačky, pričom toto ja sa vekom a konfrontáciou so svetom dotvára, obrusuje. A pre mňa ako čitateľku to bolo taktiež dobrodružstvo jazyka, ktorého koniec je vlastne neistý. Autorka nepíše bez rizika, vždy cítite vyslovene nutkanie písať a absolútnu jednotu zaručuje jej pevný rozprávačský tón a chvíľami skoro až básnický jazyk, ktorým tiež majstrovsky zvláda poetiku aj tých nepoetických miest v živote človeka. Určitý risk je zároveň aj v tom, že v okamihu, ktorý uzná za vhodný, písanie preruší a pokračuje niekde celkom inde. Napriek tomu zachováva obrovskú spojitosť. Každá časť vyžaduje od čitateľa iné uvažovanie, pretože vie, že sú tu určité veci, ktoré musí prekonať na to, aby sa dopracovala k pravde svojho života – k pravde autorského subjektu. Aby správne videla konštantu toho premenlivého života a doby, v ktorej sa narodila a ktorá jej bola pridelená. Podaril sa tu aj istý paradox – síce popisuje skutočnosť, no pritom dobre vie, že skutočnosť čaká na akúsi novú platnú definíciu. Čítala som mnoho kníh, ktoré sa snažili reflektovať politicko-spoločenskú situáciu, no zároveň si myslím, že Alta Vášová vie aj čosi viac. Privádza čitateľa k uvedomeniu, aké sú problémy skutočné, a nielen tie, ktoré sú nám vnucované zvonku. Zaujímavá je zároveň kompozícia a hudba tejto knihy, pretože sa v nej striedajú fázy dôvernej, láskyplnej blízkosti a sebazáchovného dištancu, úteku. Sú slová, ktoré odložia všetky preoblečenia a rúška. Situácie, o ktorých píše, sú autentické, no zároveň nadčasové práve tým márnym bojom so sebou samým, s vekom, s chorobami a tak ďalej. Akoby autorka preskúmavala priestor, v ktorom uviazla. Pre mňa je hodnotné aj akési ukazovanie na skutočnosť, že nedohliadneme, kam, ako či kadiaľ nás zasiahnu dejiny a naša doba, ale len kam zasiahneme my – kam dohliadneme. Tiež, že osobná pamäť naozaj nie je totožná s pamäťou kolektívnou. Ukazuje tiež, prečo dnes predstavuje pre toľko ľudí rôznych generácií také utrpenie identifikovať seba samých. Zároveň je pre mňa cenný aj príbeh rámcujúci knihu, ktorý je akoby v pozadí napísaného. Všetko sceľuje práve osobnosť rozprávačky. Aj keď popisuje všetky politické, spoločenské, kultúrne rámce, v ktorých sa ocitáme. Áno, sú dôležité, no zároveň dokáže nad tým všetkým klenúť ten jeden oblúk – my sa predsa taktiež ocitáme vo víre iracionality ľudského života. A to vie a dokáže len literatúra. Bolo veľkým potešením túto knihu čítať.“
