Čo Slovák to aj literárny vedec
Čo porota – to iná desiatka, ale (snáď) tá istá päťka.
Simona Fochlerová
15. 3. 2019
Vyhlási sa desiatka. Čakáme. Scrollujeme sociálne siete, čítame komentáre... Pýtame sa poroty: „No, čo? Nejaké reakcie?"
Záleží od roka, od kníh, od sínusoidy nálady dotknutých (hlavne sprostredkovane), aké sú. Posledné dva ročníky som viac zachytila názory, kto tam byť určite nemal. Umelecká nevyváženosť titulov v samotnej desiatke škodí prestíži literárnej ceny. Ale desiatka je daná a pracujeme s takou úrodou, aká daného roku bola.
Úprimne, čakala som (na slovenské pomery) viac negatívnejších reakcií na zavedenie finálovej päťky. Bol to obrovský zásah do štatútu. Stále to niekde podvedome čakám. Možno aj sú, ale ku mne sa zatiaľ nedostali. Stojím si za ňou. Päťka by mala podľa mňa byť rovnaká v každej verzii poroty. Predsa ide o texty a literatúra je veda. Aká-taká, ale je. Na to, že raz bude mimoriadne silný ročník som nemyslela, teda napadlo mi to, ale stále si nemyslím, že by u nás vyšlo viac ako päť mimoriadnych diel za rok. A hoci aktuálna porota vraví, že rok 2018 v tej našej prozaickej literatúre takým mimoriadnym bol, ja s týmto tvrdením stotožnená nie som. Nevyčnieva z neho žiadna umelecky mimoriadna kniha, pri ktorej hneď viete povedať: „Táto musí mať Anasoft!" To čo z neho však mimoriadne vyčnieva je počet zaujímavých titulov, ktoré naozaj stoja (okrem aktuálnej desiatky) za to.
Za seba spomeniem tieto dve knihy:
Balla. Ako je možné, že nie je v desiatke autor, ktorý patrí medzi najlepších súčasných prozaikov na Slovensku? Dokonca laureát, a čo kniha – to v Anasofte? Porota má právo veta a skrátka takto rozhodla. Najťažšie je nezasahovať, no pri tejto knihe som si to sama neodpustila a pri ich kreovaní desiatky som sa spýtala: „A čo Balla?" Za seba poviem, že je to majstrovsky napísaná kniha a najväčší zážitok z nej budete mať, ak ju budete čítať v intertextualite jeho predošlých textov. Nepochopená (zatiaľ).
Pre mnohých veľké prekvapenie. Čakala som ju tam takisto. Dušekovo písanie je špecifické, skrátka, buď ho máte radi, alebo nie. Indiferentný vzťah k jeho knihám neexistuje. Strih vetra je doslova precíznym literárnym strihom krátkych (no nie vždy, a to je aj škoda) prozaických útvarov, zastrihnutých až do živej pointy v skratkovitej retrospektíve dlhého života, kde Dušekova poetickosť a miestami patetickosť zrazu krásne korešpondujú s témou knihy – starobou a stratou pamäte. Nechcete pri nej uvažovať, kde je hranica medzi literárnym majstrovstom a náhodou. Užívate si krásne vety, ako napr. Prvé sa do školy ponáhľajú dlhé tiene detí. Miera detinskosti v kontraste so sofistikovanosťou tohto autora je funkčná. Knihou letíte ľahko a predsa vám z nej víri v hlave. Je to jeden z titulov, ktorý viete čítať všade, no mali by ste minimálne dvakrát. Až vtedy sa vám otvorí celá a pocítite skryté vánky i víchrice jej úprimnosti a citlivosti. Celistvosť sa vám odkryje po poslednom texte s rovnomenným názvom Strih vetra. Ofúkne vás! Dušekovo písanie nemá rád každý, áno, veľa sa opakuje, ale v tejto knihe som mu to odpustila. Je prirodzenejší, uveriteľnejší, menej štylizovaný a svieži ako vietor.
Pri ďalších si pomôžem citáciami odbornej poroty:
Karol Csiba: „Ak by to bolo možné, doplnil by som knihy od tvorcov: Uršula Kovalyk: Čisté zviera, Iris Kopcsayová: Životná poistka, Dušan Dušek: Strih vetra."
Gabriela Magová: „Balla: Je mŕtvy, Lojzo Marsina: Upratovanie v lunaparku, Michal Havran: Otec bol v strane. A potom by som potrebovala ďalšie tri miesta. Pre Iris Kopcsayovú, Radovana Potočára, Arpáda Soltésza a Juraja Šebestu. Vlastne to sú štyri."
Pavol Markovič: „Doplnil by som intelektuálny a rôzne strany spoločenského spektra diagnostikujúci a kritizujúci hlas Michala Havrana v knihe Otec bol v strane, teda knihu, ktorá pôsobí proti mentálnej a duševnej, individuálnej aj kolektívnej paralýze. Druhou stranou diagnostického pohľadu je text s reportážnymi parametrami od Arpáda Soltésza Sviňa. Ten zobrazuje priamo, ale práve takýto priamy (hoci fikčný) obraz procesov a udalostí, smeruje k modelovosti a diagnostike maskovanej reportážou, vzniká komentár bez komentujúceho hlasu rozprávača. Treťou knihou, aj keď v zmysle štatútu ceny Anasoft litera nemohla byť zaradená do desiatky, by boli Obsažné batožiny od Lajosa Grendela, minimálne pre postupné docenenie autora, ktorého dosah na iné texty rôznych autorov je zrejme výraznejší, než sa to na prvý pohľad zdá."
Ľuba Schmarcová: „V širšom výbere som ešte mala tri knihy, z ktorých každá predstavuje celkom inú predstavu o literatúre, celkom iný žáner a cieli na úplne odlišného modelového čitateľa: Balla: Je mŕtvy, Michal Havran: Otec bol v strane a najzábavnejšia jánošíkovská kniha Svetozár Olovrant: Juro Jánošík proti Dračiemu rádu."
Ján Štrasser: „Ja som mal aj iné návrhy, ale tie moji kolegovia odmietli. Ale môžem vám zostaviť ešte jednu desiatku z tých, ktoré sa nedostali a tam sú určite aj tipy mojich kolegov: Balla: Je mŕtvy, Dušan Dušek: Strih vetra, Peter Juščák: Balkan blues, Uršuľa Kovalyk: Čisté zviera, Václav Kostelanski: Virtuóz, Lojzo Marsina: Upratovanie v lunaparku, Maxim E. Matkin: Zvláštne šťastie, Svetozár Olovrant: Juraj Jánošík proti Dračiemu rádu, Arpád Soltész: Sviňa, Verona Štrba Škultéty: Pani gangstrová."
Povedzme, že v hre teda bolo týchto 23 kníh (vrátane desiatky Anasoft litera 2019):
*v abecednom poradí:
11. Balla: Je mŕtvy (KK Bagala 2018)
12. Michal Havran: Otec bol v strane (Marenčin PT 2018)
13. Peter Juščák: Balkan blues (Marenčin PT 2018)
14. Iris Kopcsayová: Životná poistka (Marenčin PT 2018)
15. Václav Kostelanski: Virtuóz (KK Bagala 2018)
16. Uršula Kovalyk: Čisté zviera (Divadlo bez domova 2018)
17. Lojzo Marsina: Upratovanie v lunaparku (Verbis 2017)
18. Maxim E. Matkin: Zvláštne šťastie (Slovart 2018)
19. Svetozár Olovrant: Juraj Jánošík proti Dračiemu rádu (Marenčin PT 2018)
20. Radovan Potočár: Nádych (KK Bagala 2018)
21. Arpád Soltész: Sviňa (IKAR 2018)
22. Juraj Šebesta: Hevíz 2090 (Láska kedysi a dnes) (Culture postive 2018)
23. Verona Štrba Škultéty: Pani gangstrová (Slovart 2018)
Je čo čítať. Asi 10 % vydaných kníh pôvodnej slovenskej prózy v roku 2018 stojí za to. Vyberte si.
