Nová doba literárneho PR

Cieľová skupina vyhadzuje literatúru!

Simona Fochlerová

02. 5. 2019 

 

Slušnej slovenskej literatúre chýba marketing. Preto na slušné literárne podujatia chodia priemerne traja slušní ľudia. Preto sa zo slušnej knihy predá tretina nákladu. A preto majú fanpage slušných spisovateľov v tejto slušnej krajine relatívne málo slušných lajkov. A, samozrejme, nezabudnime na: „Taká je doba, číta sa menej”. 

No určite…

 

Pod marketingom si teraz nepredstavte A4-ky naklepané najrôznejšími fontami vo worde s obrázkom knihy a vtáčieho pera z clipartu. Ale ani verzie plagátu z nejakej šablóny vo vašom jabĺčku či z nejakého portálu typu free canva. Nie, o takomto „posune” to nie je. FPU má nie prvý rok položku Propagačné materiály a publicita. 

 

Predstavte si nápaditý, estetický grafický vizuál uznávananého dizajnéra, dokonca s druhým plánom. Predstavte si dvojtýždňovú kampaň na citylightoch (starostlivo vyberaných) v dvoch sieťach. Za radom lôg medzi partnermi aj reálnu mediálnu podporu, od inzertných portálov, cez printové mienkotvorné médiá, až po bohatý priestor vo verejnoprávnej RTVS. Facebookové boosty, niekoľkové tisícové seeny, videospot v MHD, a tak ďalej. Ach, samozrejme, ešte dramaturgia (niekoľko rokov etablovanej a rešpektovanej značky), povedzme, takých desať najlepších slovenských spisovateľov a spisovateliek, ktorí v minulom roku napísali (podľa piatich odborníkov) naše umelecky najhodnotnejšie prozaické knihy. (Keď ste sa práve uškrnuli, aj preto sme upravili štatút ceny Anasoft litera a finálových kníh je len päť). K tomu na spestrenie nejaké koncerty, diskusie, projekcie… Máte? Tak si teraz skúste vizualizovať publikum. To, čo tento rok na litera fest prišlo, by prišlo aj bez kampane. Prečo?

 

 

Objektívne alebo aj ospravedlňujúce faktory (ďalej OF) 

OF 1. – počasie – ak je extrémne pekne, tak je pekne a je to klimatická zmena a bodka, možno taký Houellebecq naživo by vyhral nad nejakou aprílovou grilovačkou na balkóne. Ak prší, tak radšej zostať doma, predsa sa to dá pozerať cez on-line stream na Facebooku. 

OF 2. – paralelné akcie – za jednu z tých asi päť spomeniem len Dobrý trh. Jedna cieľová skupina (literárna komunita? čítajúca verejnosť? intelektuáli? kultúrna obec? bratislavská kaviareň?), ktorá keď sa rozdelí, tak to zjavne aj vyjde, tí slušní traja v hľadisku). Prečo ešte nikto nevymyslel nejaký spoločný zdieľaný kalendár, ktorý by sa zverejnil pred termínmi grantov, kultúrni operátori?! 

OF 3. – miesto – len veľmi, veľmi známe adresy, najlepšie sú tie s komunitou a pre literatúru – nič iné ako kníhkupectvá (ale musia byť s kaviarňami), neexperimentujte s priestorom a dobrá rada nad zlato: čierna diera na Slovensku existuje a je to obrátená pyramída – nerobte tam literárne akcie, fakt, nikdy.  

OF 4. – chyby kampane a poučenia z nich – vždy ich urobíte a veľa, hoci len nerozdistribuujete programové brožúry na miesta konania o pár dní skôr a potom si klepnete po čele, že sedliacky rozum, čo si v tom čase radšej sadil zemiaky?

  

Poučenie 1. – nikdy nezverejnite informáciu, že podujatie bude streamované (len ak ste si naozaj istí, že ho kapacitne nezvládnete)

Poučenie 2. – nikdy nedávajte do programu presné časy, ktorý spisovateľ kedy vystúpi, budete mať väčšiu šancu, že ten, ktorý prišiel na Vilikovského, zostane aj na neznámeho debutanta.

Poučenie 3. – ak máte viacero čítačiek za sebou, nech každú jednu moderuje niekto iný, je veľká pravdepodobnosť, že nový moderátor bude mať v publiku aj novú posilu.

Poučenie 4. – obvolávajte, píšte cez messengere konkrétnym ľuďom a osobne ich pozvite s poslednou vetou: „a pozývam na víno či pivo!”

Poučenie 5. – ak booknete drahú kapelu, o ktorej si myslíte, že bude „peckou”, overte si, či náhodou v meste nehralil pred niekoľkými týždňami, len ste si to vo „švungu” príprav nevšimli.

 

OF 5. – viz major – Niečo je vo vzduchu. Poslednú dobu stagnuje všetko, všimli ste si to? Môžu za to určite chemtrails.

 

Konšpiračné faktory (ďalej KF) 

KF 1. – malomeštiactvo – Bratislava nie je veľkomesto a literatúra nesvieti, nebliká. Zo stotisíc návštevníkov Bielej noci (festivalu súčasného umenia!) aspoň tie 0,02 % by súčasnú literatúru potešilo. 

KF 2. – sociálny kapitál – ak to síce dáte na profesionála, ale nedáte to „na Šuleja či Šikulovú” (rozumejte v dobrom ako príklad vynijakúceho direct marketingu postaveného na osobnosti organizátora), vidno to (hoci len o takých 20 až 30 kamarátov v hľadisku viac, to už je iný dojem a iná fotodokumentácia). 

KF 3. – obsahová nuda – tá istá štruktúra podujatia, autorské čítania? Či volať radšej hercov zo seriálov? (Ale v tomto boji je v tomto štádiu už Kali Bagala)…

KF 4. – nová doba – to, čo si teraz predstavíte pod pojmami súčasné PR a marketing, je len prázdny stôl na štýlovom brunchi, priznajme si to, nemáme ani potuchy, ani finančné možnosti na vymyslenie skvelého ťahu v ére obchodovania v big data.

 

Dobrej slovenskej literatúre nechýba slušný marketing, ale súdržnosť literárnej komunity, ktorej skupinky či individuality by boli k sebe slušné. A hlavne, úplne nový čitateľ. Ten však potrebuje nové prístupy. Otázka však nie je, či sme schopní ísť tou cestou, dostať sa k nemu nástrojmi komunikácie hodnoty literárneho textu digitálnym obrazom – hrať sa s kompozíciou a štylizovanými fotografiami kníh s kávičkami na Instagrame (Facebook začína byť už out), premyslenými virál videami na sociálnych sieťach, linkbuildingom, naverbovaním influencerov, opinion leadrov, youtuberov a mohla by som pokračovať aj na ďalšej strane akých -ov, ale či sa touto cestou vôbec chceme/vieme vydať, a ak áno, za akú cenu a s čím a s kým sa na tej ceste stretneme.

Späť na blogy